Digitálna kultúra

Richard Roháč

Richard Roháč - Digitálna kultúra

 

Maliarsky štýl Richarda Roháča by sa dal asi najskôr nazvať expresionistickou groteskou. Roháčov rukopis je temný, surový, pastózny, skoro art brut, jeho videnie sveta silne pesimistické a nebyť istej čertovskej irónie, skoro nihilistické. Sám Roháč sa hlási k existencializmu a prostredníctvom sociálnych sietí komunikuje svoj dekadentný autoportrét v štýle neogotického Jokera. Napriek zdanlivému anachronizmu formy Roháčovho (koľkého už neo?)expresionizmu, veľmi aktuálne je jeho zameranie na živé témy politického a mediálneho sveta. Ide o akýsi gorilí efekt: vedomie a výtvarné stvárnenie bytostne skorumpovanej spoločnosti, v ktorej sa „tí hore“ (politici, súdnictvo, polícia, cirkev…) držia za ruky a spolu veselia na úkor „tých dole“, ktorí však na korektnú správu vecí verejných už dávno rezignovali. Je to silne dystopický obraz akejsi všeobecnej mizérie, otupenia a osprostenia – „morálnej“ opice.

Vo viacerých Roháčových súboroch (Trochu expresie do tej mizérie či Urob sa sám!) sa objavujú krčmy, niekedy príznačne prepojené s priestormi galérií počas vernisáže, alebo alkoholické zátišia, fragmenty žúrov, portréty dáviacich opilcov či digitálnych toxikomanov… Predstavu akejsi všeobecnej intoxikácie završuje dielo s ironickým názvom Digitálna kultúra (2013), obraz internetovej krčmy, v ktorej sa pije a surfuje zároveň. Lebo byť on line je novým druhom závislosti, novou podobou tekutej konektivity, ktorá nás „zachraňuje“, odpája od prirodzeného sveta.

datovanie:
miery: šírka 120 cm
výška 100 cm
výtvarný druh: maliarstvo
v kolekciách:
materiál: plátno
technika: akryl
inštitúcia: Súkromný majetok
inventárne číslo: TMP 456