datovanie:
miery: výška (neznáme)
výtvarný druh: umelecké remeslo
materiál: lithyalin
inštitúcia: Východoslovenské múzeum, Košice
v kolekciách:
geografická oblasť: Nový Bor
Po čírom skle typickom pre obdobie empíru sa veľkej popularite začalo tešiť sklo imitujúce drahokamy. Technologickou novinkou v tejto oblasti bol hylit, ktorý sa vyrábal vo farebných odtieňoch čiernej a červenej farbe pečatného vosku. Tento vynález uviedli na trh juhočeské sklárne na panstve grófa Jiřího Františka Buquoya (1781 – 1851) – čierny v roku 1816 a červený v roku 1819. Experimentovanie s novým materiálom a vzájomná konkurencia českých sklární v 20. rokoch 19. storočia viedli v roku 1829 k vynájdeniu lithyalinu. Jeho vynálezcom bol maliar skla a porcelánu Friedrich Egermann (1777 – 1864) pôsobiaci v sklárni v Novom Bore, ktorý sa pri voľbe názvu inšpiroval gréčtinou, kde lithos znamená kameň. Svoje skúsenosti z porcelánky v Meißene rafinovane uplatňoval pri maľbe na skle. Od 20. rokov 19. storočia zaviedol do výroby skla niekoľko noviniek ako mramorované sklo, či zefektívnenie povrchovej úpravy číreho skla farebnými lazúrami a nakoniec lithyalin. Spomedzi rôznych drobných úžitkových predmetov ako poháre, vázičky, cukorničky, kalamáre, stojany na perá, svietniky vynikali popularitou práve flakóny rôznych veľkostí, ktoré boli dodatočne zlátené.