Gazda

Autor sa vyučil sa za pekára a tomuto povolaniu bol verný celý život. Tvorivú výtvarnú činnosť začal Čupec robiť po svojej šesťdesiatke popri obľúbenom včelárstve. Najprv opracovával samorasty, neskôr, z podnetu štiavnického farára Albína Blažeka, sochársky poňaté figúry z dreva. Námety nachádzal v najbližšom okolí: najprv to boli matky s deťmi, neskôr okruh obohatil o motívy z pracovného prostredia, postavy zo skutočného a bájneho sveta a z histórie Slovenska. 

Po roku 1970 rozšíril svoj záujem aj o kameň, z ktorého vytváral neobyčajné a originálne poňaté hlavy mimoriadnej výtvarnej pôsobivosti. Kamene zbieral v okolí svojho bydliska; tváre jeho kamenných hláv sa vynárali z hmoty nazbieraných kameňov, poznačených prírodnými živlami, do podoby ľudí v končitých čapiciach či kapucniach. Snažil sa v nich zachytiť podobu členov rodiny i známych, ale predovšetkým dával priestor svojej fantázii a predstavám. Hlavy, ktoré stvárňoval robustným sochárskym rukopisom a abstrahoval od detailov, pripomínajú dávne skulptúry Afriky a Oceánie či sochy na Veľkonočných ostrovoch.
 

Katarína Čierna ● katalóg k výstave Medzi selankou a drámou – príbeh zbierky insitného umenia v SNG