Končíme pánové

Jan Šafránek vystriedal po maturite rôzne zamestnania, pracoval ako robotník na železničnej trati, v chemickej továrni, až zakotvil v miestnej propagácii ako maliar filmových reklám. Naučil sa pracovať s epidiaskopom a širokými štetcami a dá sa povedať, že niečo z tohto komerčného štýlu prijal aj do vlastnej maľby.

Hradec Králové poskytol Šafránkovi pestrú škálu lokálnych námetov. Na plátnach sa objavujú miestne krásavice a ich frajeri, miestna honorácia a typické miestne figúrky. Postavičky zaľudňujú priestor, hemžia sa, tlačia sa a strkajú do seba a pripomínajú, samozrejme veľmi vzdialene, flámskeho majstra Breughela. Na Akadémiu výtvarných umení sa nedostal, ale zato sa spriatelil s maliarmi z okruhu pražskej bohémy a postupne získal uznanie, aj keď jeho obrazy nemali profesionálnu prípravu.

Šafránkova tvorba má filiácie k novej figurácii, pop-artu či k fotografickému hyperrealizmu. V niečom pripomína nemeckých expresionistov, Georga Grosza a Otta Dixa. A v niečom dokonca aj Josefa Ladu. Po podpísaní Charty 77 emigroval do Viedne, kde absol voval dva semestre na Akadémii užitého umenia, v rokoch 1981 – 1990 žil a maľoval v Austrálli; dnes žije a maľuje opäť v Rakúsku. Diela v zbierke insitného umenia SNG v Bratislave sú zo 70. rokov 20. storočia.

Katarína Čierna ● katalóg k výstave Medzi selankou a drámou – príbeh zbierky insitného umenia v SNG