Lamentation Triptych. Mary Magdalene

Pieter Coecke van Aelst st. – circle of

date:
measurements: výška 57.0 cm, šírka 18.5 cm
work type: maliarstvomaľba tabuľová
maliarstvoobraz oltárny
object type: panel painting
genre: religious motif
material: wood
technique: oil
inscription:
institution: Slovenská národná galéria, SNG
inventory number: O 1782
licence: Creative Commons License public domain
z celku: pravé krídlo domáceho krídlového oltárika triptych Oplakávanie O 1780-1782
order reproduction download

Ikonografia neveľkého krídlového oltárika, ktorý má na strednej tabuli motív Oplakávania Krista, na bočných krídlach postavy Márie Magdalény a Jozefa z Arimatie, kotví hlboko v tradícii nizozemského umenia 15. storočia. Obe hlavné postavy stredného obrazu pripomínajú svojím riešením motív Oplakávania od Rogera van der Weydena a Hansa Memlinga. Ide najmä o spôsob, akým sa Panna Mária skláňa k mŕtvemu Kristovi a ako mu pridržiava bezvládnu hlavu.

V trojštvrťovej zovretej kompozícii autor rezignoval na epickú šírku príbehu a redukoval počet namaľovaných figúr. Okrem Márie a Krista zobrazil iba Jána a zbožnú ženu. V stvárnení ústrednej skupiny sa priblížil typu Piety, a tak zdôraznil devocionálny charakter diela. 

Obraz sa radí k skupine drobných oltárikov určených na súkromnú bohoslužbu, na intímnu meditáciu nad utrpením Krista. Na bočných krídlach triptychu Oplakávania autor zobrazil dve tradičné postavy Snímania z kríža: Jozefa z Arimatie v honosnom odeve lemovanom hermelínom, orientálnom klobúku a s klasickými atribútmi — tŕňovou korunou a plachtou na zabalenie Kristovho tela. 

Druhú postavu, Máriu Magdalénu naopak odel do jednoduchých šiat talianskej renesancie a do rúk jej vložil tradičnú nádobu na masť dekorovanú štylizovaným renesančným ornamentom. Zbožná žena z Oplakávania a Jozef z Arimatie však môžu predstavovať aj manželský pár a skrytý donátorský portrét: zlatá štruktúra ich odevu sa podobá rastrovaním a zdobí ju štylizovaný heraldický znak ľalie.

Triptych patrí do skupiny nizozemských diel tzv. romanizmu okolo roku 1525, pre ktorý je príznačné spájanie elementov stredovekej tradície a talianskeho renesančného umenia. Štruktúrovaním celku, spájaním časovo následných pašijových sekvencií (v pozadí autor namaľoval aj Ukladanie do hrobu) i radením priestorových plánov nad seba však zostáva dielo v zajatí výrazovej škály zaalpského, severského umenia. 

Na bratislavskom triptychu Oplakávania sú zjavné aj viaceré maliarske nedostatky (hrubé, anatomicky nepresné zachytenie rúk zbožnej ženy, nejasné modelovanie plášťa Jozefa) čo dokladá, že triptych nevytvoril sám Pieter Coeck, ale pochádza len z jeho dielne. 

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.