Some elements on this page haven't yet been translated to English. ¯\_(ツ)_/¯

Bolestný Kristus

Albert Bouts

Obraz komorného formátu bol pôvodne s veľkou pravdepodobnosťou súčasťou diptychu, dnes k nemu chýba tabuľa s Madonou typu Mater dolorosa. Kombináciu týchto postáv bežne nachádzame aj na zatvorených, počas pôstu viditeľných krídlach oltárnych triptychov známych z nášho územia (Strážky, Tvrdošín a i.). A predsa: svoje korene má v talianskom maliarstve 13. a 14. storočia, kde pod vplyvom masívneho importu ikon po dobytí Konštantínopolu prišlo k bezprecedentnému obohateniu ikonografie európskeho maliarstva o množstvo byzantských tém a motívov.

Typ poprsia Bolestného Krista ukazujúceho rany na rukách mohol byť v tomto procese odvodený od mozaiky v rímskom kostole Santa Croce in Gerusalemme (okolo 1300). Avšak tam, kde byzantský predobraz prezentuje polpostavu mŕtveho tela so skríženými rukami nad hrobom, talianske a následne západoeurópske maliarstvo redukujú postavu na poprsie a Kristovi na hlavu nasadzujú tŕňovú korunu. Oživenie tváre, jej otvorené oči a doslova aktívnu prezentáciu rán divákovi už možno považovať za inovácie umenia na sever od Álp. Reagovalo na (a zároveň tak spoluvytváralo) formy novej zbožnosti, pri ktorých umenie emotívne apelovalo bezprostredne na veriaceho a naopak – rovnako afektívne reakcie si vyžadovalo od neho.

Bratislavský obraz Albrechta Boutsa je tiež príkladom čoraz frekventovanejšej artikulácie krvi v nizozemskom maliarstve 15. storočia. Tento proces sa začal už po roku 1400 a súvisel s novou koncepciou inkarnátu – zachytenia ľudskej kože a tela vôbec. Samozrejme, osobitnej pozornosti sa pritom dostalo predovšetkým Kristovmu telu. Nové kombinované techniky vaječnej tempery s olejovými substanciami, neskôr s prevahou olejových farieb, dovoľovali tie najjemnejšie prechody vo farebnosti, výraz maľby umocňovali lazúry v dovtedy nepoznaných efektoch. A hoci Kristova krv v tomto období vonkoncom nebola novým fenoménom, predsa len nizozemské maliarstvo obohatilo jej dovtedy známe formy (a kontexty) o rad noviniek. Aj náš obraz prezentuje niektoré z nich.

Kým motív očí, akoby uplakaných a podliatych krvou, má pôvod v Taliansku (Fra Angelico a jeho Kristus korunovaný tŕním, pred 1450?, Livorno), diferencované pramienky krvi stekajúcej spod koruny a zasychajúcej v lesklých kvapkách (ako aj sama kombinácia so slzami) je témou „severského iluzionizmu“. Zvýraznené žily poznáme aj z polychrómie nemeckých a stredoeurópskych krucifixov 14., novinkou maliarstva 15. storočia je ale – modrina. Monokle pod očami, ale tiež krvné podliatiny okolo rán na rukách boli prejavom nového prístupu k zachyteniu ľudského tela. Netrvalo dlho a tento „anatomický“ princíp našiel aj cestu do polychrómie monumentálneho sochárstva, kde v spojení so životnou veľkosťou ilúzia prítomnosti Ukrižovaného v chrámovom priestore dosiahla svoj vrchol (u nás napr. na Krucifixe v Kežmarku – diele Majstra Pavla z Levoče, okolo 1510).

Dušan Buran ● Katalóg k výstave Krv (2015)

date:
measurements: výška 36.6 cm, šírka 28.7 cm
in collections:
material: drevo
technique: tempera
inscription:
institution: Slovenská národná galéria, SNG
inventory number: O 550
licence: Creative Commons License public domain
genre: náboženský motív
in collections:
material: drevo
technique: tempera
inscription:
institution: Slovenská národná galéria, SNG
inventory number: O 550
licence: Creative Commons License public domain