Portrait of M. M. Hodža

Významného muža, ideológa štúrovského hnutia a presadzovateľa novouzákonenej slovenčiny, portrétoval Klemens v roku 1846 počas Hodžovho pôsobenia v Liptovskom Mikuláši. V uvedenom čase bolo toto mesto jedným zo stredísk národného života, v ktorom sa organizovala liptovská inteligencia, mešťania i ľud, zakladali sa učiteľské a čitateľské spolky. Realizovali sa tu i zbierky na podporu prešporského Slovanského ústavu a katedry reči a literatúry na evanjelickom lýceu. Klemens zachytil Hodžu síce veľmi stroho, ale v takmer heroickej romantickej póze. Jeho tvár je verne vykreslená, rovnako aj odev, ktorého čierno-biela striedmosť je zdôraznená detailným, takmer plastickým podaním čipkového žabó. Priam veľkolepému vyzneniu diela pomáha prirodzený postoj modelu s rukami prekríženými na hrudi, jednofarebnosť pozadia a kolorit studených farieb. Zároveň J. B. Klemens upustil od akýchkoľvek symbolických predmetov, ktoré využíval na portrétoch v tom období. Väčšinu Štúrovcov portrétovali Klemens alebo Peter Michal Bohúň, ale z revolučných 40. rokov 19. storočia sa ich zachovalo pomerne málo, čo súviselo s okrajovým záujmom o výtvarné umenie a zároveň aj s nedostatkom financií na takéto objednávky.

Katarína Beňová ● Katalóg k výstave Biedermeier (2015)