Jánošíkova smrť

Štefan Bednár (1909—1976) mal vlastnú reklamnú firmu, cez ktorú riešil rôzne verejné zadania: robil návrhy na známky, bankovky, diplomy, plagáty, ceniny či účastinné listy.

Jeho tvorba zaujala osobitné postavenie, okrem toho, že sa výrazne angažoval politicky (bol autorom prvých protifašistických karikatúr už v 30. rokoch) a urobil tiež viacero objednávok pre nový režim, jeho voľná tvorba sa vyznačovala civilnosťou a vecnosťou.

Bol medzi prvými, kto uviedol do nášho maliarstva témy modernej civilizácie a nového spôsobu života, ktorý sa na vidieckom a agrárnom Slovensku nepresadzoval ľahko. Za triviálnosťou všednosti hľadal skôr prapôvodnú prirodzenosť a nezámernosť poézie primitívneho umenia, „kúzlo nechceného“, inotaj v jeho dielach získaval akýsi naivný až rustikálny rozmer.

Z folklórnych námetov dokázal vyťažiť dekoratívne a znakové hodnoty, či však bol obraz Jánošíka, alebo rôznych variantov hôrnych chlapcov metaforou odboja (Jánošík / Jánošíkova výzva, 1944), ako sa o tom písalo v neskorších interpretáciách, ťažko jednoznačne potvrdiť.

Katarína Bajcurová ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)