Kristus pred Annášom z cyklu veľké pašie (3/12

V tejto scéne sa opäť – po prvom liste cyklu – dostávame do interiéru, kde Meckenem najvýraznejšie rozvinul svoj koncept rozprávania vo viacerých líniách tvorených premysleným narábaním s priestorom. Primárnu scénu rozohráva na pravej strane: zástup vojakov – ustupujúci v pravom priehľade až dostratena – privádza Ježiša na čele s postavou kata; je síce menej výrazná než u Schongauera, celkom isto ju však prebral z jeho konceptu. Je spomínaná už pri Zajatí, tentoraz je zobrazená chrbtom k divákovi, hoci v podstate s rovnakým gestom držania Krista pod pazuchou, v ľavej ruke drží koniec lana. Z nášho pohľadu za Kristom stojí potom Malchus, rovnako známy už z predošlej scény, s roztrhanými rukávmi, horenosom, kučeravými vlasmi a lampášom. K vypočúvaniu patria i dvaja „žalujúci“ svedkovia, stojaci naľavo od veľkňazovho trónu.

Ľavá strana patrí dvom epizódam: dole sa vojak s mečom (zo záhrady) nástojčivo domáha Petrovho priznania, že je jedným z Ježišových učeníkov („a nevidel som ťa s ním v záhrade?“ Jn 18, 26), nad nimi stojí slúžka, ktorá po reči tiež spoznala, že je z Galiley. V pozadí vpravo hore, v ďalšom, oblúkom oddelenom priestore sa už odohráva nasledujúca scéna bitia a mučenia Ježiša vo „väzení“ Annášovho domu, kde bol držaný do rána a ktorá bývala v dobovej náboženskej literatúre bohato fabulovaná.

Kompozičnou osobitosťou je prázdny priestor v strede scény oddeľujúci obe skupiny – s prichádzajúcim Ježišom vpravo a vojaka s Petrom a slúžkou vľavo –, ktorý sa „otvára“ ešte aj pohybom jednajúcich postáv – vojakov postrkujúcích či už Petra alebo Ježiša.

Dušan Buran ● Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500 (Slovenská národná galéria, 2017)