Ing. arch. Vladimír Dedeček (* 26. máj 1929, Turčiansky Svätý Martin – † 29. apríl 2020)

            Pán Dedeček sa síce nikdy nepovažoval za umelca, no diela nesúce jeho mena v konečnom dôsledku nepochybne ako umelecké diela pôsobia. Vravieval že sa dokonca nepovažuje ani za architekta či autora budov, “iba“ za autora prvotnej myšlienky, koncepcie či nápadu. Vladimír Dedeček vo veľkej miere koncipoval architektúru, najmä tak aby bola funkčná, aby sa v nej ľud cítil dobre. Často krát mu bolo vyčítané že nie je architektom detailu, čo v krátkom dokumentárnom videu o jeho tvorbe dostatočne odôvodnil a vyvrátil.

            O architektonickej tvorbe Vladimíra Dedečka sa dá povedať, že je neustále v diskusii. V jeho prípade byť v diskusii neznamená iba to že jeho diela sú diskutabilné, ale znamená to že sa s jeho dielmi dodnes vyrovnávame. To že sa s niečím dlhodobo vyrovnávame znamená skôr jeho bytostnú kvalitu ako jeho hodnotový opak. Fakt že sa s dielami Dedečkovej architektúry nevieme stotožniť od 50.rokov minulého storočia, znamená je vnútorne diferencované dobovo, generačne a napokon aj teritoriálne.[1]

            Naopak, stačí sa na dokončené budovy pozrieť z diaľky. Iný uhol pohľadu nám dovolí vidieť samotnú budovu ako šperk, a teda detail, mesta či celého okolia.

            Iné nazeranie na Dedečkovu architektonickú tvorbu nám ju dovolí vidieť inak. Inak ako “len“ funkčný objekt, aj keď to je prvoradý zámer. Napriek tomu že tvary budov nemajú organické črty, môžeme ich vnímať ako kus umeleckej tvorby. Veľmi dobre sa toto vnímanie pozoruje na fotografiách zameraných na architektúru, konkrétne funkcionalistickú alebo modernistickú. Na fotografiách kde je podstatný mestský či architektonický detail, sa budovy pretavujú do abstraktných geometrických diel.

Česť jeho pamiatke

Autor: Barbara Debrecká

[1] MITÁŠOVÁ, M. – ZERVAN,M – HURNAUS, H. – BRÁDŇANSKÝ, B. – HALADA, V. 2017 : Vladimír Dedeček : Interpretácie architektonického diela. Bratislava : Slovenská Národná Galéria, ISBN: 978-80-8059-198-4