Anti-obraz

203 diel  ·  lab.SNG  ·  09. 05. 2017

Výstava Slovenský obraz (anti-obraz) s podtitulom 20. storočie v slovenskom výtvarnom umení, pripravená Slovenskou národnou galériou pre Jazdiareň Pražského hradu k 90. výročiu vzniku Československa, je vzácnou príležitosťou a súčasne i veľkou výzvou predstaviť na tomto prestížnom mieste českej i medzinárodnej verejnosti najvýznamnejšie hodnoty slovenského výtvarného umenia uplynulého storočia. S malým upresnením na margo tejto výzvy: pokúsiť sa o netradičný pohľad na slovenské umenie, ukázať ho inak ako bývalo zvykom pri obdobných oficiálnych príležitostiach v minulosti.

Názov výstavy cituje názov jedného z „anti-obrazov" významného, predčasne zosnulého konceptualistu Júliusa Kollera, ktorého dielo dnes získava čoraz širšie medzinárodné uznanie. V tomto zmysle pojem „anti-obraz" symbolicky otvára nové priestory na myslenie, odkazuje na nejednoznačnosť, ale i provokatívnosť uvažovania o našom bytí. Jedným z leitmotívov výstavy je otázka, aké bolo slovenské umenie, v čom bolo špecifické, ako videlo obklopujúci svet a akým spôsobom naň dokázalo reagovať. A tak „obraz" v názve výstavy je chápaný všeobecnejšie: chceme vypovedať o slovenskom umení predovšetkým z hľadiska jeho vzťahu k špecifickej - obrazovej a obraznej - recepcii sveta okolo.

Diela vybrané na výstavu sa dajú označiť za „socio-senzitívne", obsahujú myšlienkové intencie a odkazy, za ktorými možno čítať viaceré zásadné historické okamihy, udalosti, problémy, ktoré ovplyvňovali a určovali osudy jedincov, ale hýbali i osudmi celého spoločenstva nielen v slovenských, ale aj v česko-slovenských historických kontextoch. Veríme, že obrazové narážky, analógie mnohých spoločenských, ako i privátnych javov, okamihy a situácie budú českému divákovi zrozumiteľné aj dôverne známe. Čo nás najviac zaujímalo však boli presahy, stopy, reflexie života, ktorý sme žili. Zaradili sme ich do základných „tematických" uzlov - ohnísk naprieč dejinami, bez úzkoprsej vývojovej alebo názorovej postupnosti. Takým spôsobom, aby divák a návštevník výstavy, krok za krokom dokázal dešifrovať osnovu obrazovej informácie - posolstva, ktoré je schopné priniesť umelecké dielo o svete vo svete, v ktorom vnikalo, žilo a fungovalo.

Témy boli zvolené na základe hľadania presahov umenia do sféry spoločensko-politického, národného, všeobecne humanistického, ekologického, vedeckého, vesmírneho, ale aj zvnútorneného projektovania výtvarných ideí a obrazov. Výstava má sedem sekcií (okrem monumentálneho prológu odkazujúceho na tragické udalosti roku 1968): Vojna a civilizácia, Slovenský mýtus, Socialistický anti-obraz, Z mesta von, Poézia o kozme, Iné svety a Globálna dedina. Kým spočiatku sa náš obrazový príbeh o slovenskom svete odvíja zhruba po chronologickej línii, neskôr sa témy paralelizujú do niekoľkých „odbočiek", prekrývajú, smerujú k najaktuálnejšiemu horizontu. Utrpenie človeka a ľudstva vo vojnových kataklizmách 20. storočia, apokalytické a utopické vízie príchodu nového sveta, sociálne antagonizmy novej urbánnej civilizácie, nástup modernizácie spoločnosti a presadzovanie sa mestského spôsobu života...

Hľadanie národnej identity slovenského umenia - vyjadrenia života a mýtu rodnej zeme, vidiecky modus existencie slovenského človeka a jeho súžitie s prírodou, spomienky na mýtické korene národnej existencie... Odvrátené stránky moci, existencia človeka a umelca v sieti interpersonálnych vzťahov v totalitnej - socialistickej - spoločnosti, gestá politického a ekologického protestu, ochrana prírody ako politikum a príroda ako médium, fiktívne privlastňovanie si kozmu a expanzia do nadpozemských výšok, úniky do iných svetov, dotyky s transcendetným, neznámym, tušeným... Nový virtuálny a skutočný „raj" globálneho konzumného, postkomunistického sveta.... To sú len niektoré „sekvencie" v rámci vyššie menovaných tém, ktoré čakajú na diváka.

  Tweet