Keď najväčšia hviezda nezažiari

15 diel  ·  študent  ·  05. 12. 2020

Slnko - najväšia hviezda, súčasť nášho nekonečného kozmu je zdrojom života na Zemi. Okrem fyzikálnych zákonov pre fungovanie života samotného, ho vnímame ako objekt energie a šťastia. Niektorí si predstavia romantický východ slnka, ktorého lúče postupne zaplavujú krajinu, prebúdzajú všetko živé a prináša nádej v ďalší deň. Podobne tak funguje predstava západu slnka, kedy naopak deň končí a všetko sa uloží k oddychu a spánku, či už ľudia - zvieratá - príroda. V našom kolobehu života funguje slnko ako života budič, ukazovateľ času, symbol pre zrod a zánik niečoho jedinečného. Stále nám asociuje význam niečoho pozitívneho. Vo výtvarnom umení sa námet slnka a jeho podôb vyskytuje ako bežná súčasť krajinomalieb. Ako lyrickosť v romantizme, ale tiež prchavosť a premenlivosť atmosféry na obrazoch impresionistov. Jeho súčasť je neodmysliteľná, no nie len žiarivá. V umení nájdeme slnko aj ako ukazovateľa bolesti a smútku. Ako objekt, ktorý osvetlí hriechy ľudstva a jeho následky. Ako východ slnka po vojnovom období, kedy ožiari vyhasnuté  ľudské životy a zalieva lúčmi krvavú zem. Východ slnka po hladomore, kedy nádej ďalšieho dňa  je pre hladujúcich skôr trestom a väčšou bolesťou.  Aj tieto skutočnosti môžu byť spojené so slnkom a so všetkým čo svojou podstatou predstavuje. 

Vo výbere diel sa nachádzajú väčšinou grafiky, pričom jednotlivé práce sú súčasťou väčších cyklov, témou orientujúcou sa na Povstanie, Revolúciu a pod. udalosti v dejinách ľudstva.

 

autor: Anna Svrčková