Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave je najstaršou výtvarnou umeleckou školou na Slovensku. 

Škola vznikla ako Škola umeleckých remesiel a jej zriaďovateľom bola Obchodná a priemyselná komora mesta Bratislavy. Svoju výuku ŠUR začala v školskom roku 1928/29 otvorením kurzov kreslenia a reklamy. Metodikou a zameraním programu škola vedome nadviazala na nový európsky prúd, ktorý vytýčil avantgardný nemecký Bauhaus. 

Zakladateľom, organizátorom a prvým riaditeľom ŠUR sa stal Josef Vydra, historik a teoretik ľudového umenia, významný etnograf a pedagóg. Spolu s ním tu svoje schopnosti a skúsenosti odovzdávali osobnosti slovenskej a českej umeleckej avantgardy:  Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda. . Nové vyučovacie metódy dopĺňali prednášky renomovaných európskych osobností. Uskutočnil sa cyklus prednášok L. Moholy-Nagya, J. Tschicholda, H. Meyera, E. Kállaia, K. Teigeho, L. Sutnára. ŠUR pôsobila až do roku 1938, keď po nástupe fašizmu bola jej činnosť zrušená. 

Po skončení vojny sa ukázala potreba zriadiť Školu umeleckého priemyslu. Činnosť ŠUP-ky sa obnovuje v budove bývalého Evanjelického lýcea na Palisádach 51. 

Počas svojho pôsobenia škola vychovala niekoľko generácií významných umelcov a odborníkov, ktorí sa nemalou mierou zaslúžili o rozvoj umeleckého diania na Slovensku a priblížili ho svetu. Sú to také významné osobnosti ako výtvarníci Albín Brunovský, Andrej Rudavský, Jozef Jankovič, Anton Cepka, Karol Weisslechner, Vladimír Popovič, Vladimír Gažovič, Július Koller, Stano Filko, režiséri Juraj Herz, Juraj Jakubisko, Jozef Bednárik, Elo Havetta, mím Milan Sládek, herečka Zdena Studenková, scénografi Ján Zavarský, Aleš Votava a ďalší.

Obzvlášť absolventi 50. a 60. rokov sú veľmi úspešní, čo je dané jednak tým, že to boli prvé generácie vyštudovaných umelcov vo všetkých brandžiach, ale napomohla tomu aj atmosféra 60. rokov a určite aj školenie, ktoré dostali. Práve pedagógovia v takzvaných temných 50. rokoch mali veľmi dobré nápady a snahy. Šupka, napriek tomu, že aj umelci sú len ľudia, bola a stále je pre študentov krásnym miestom. Nielen preto, že tam – ako spomína výtvarník Vladimír Popovič – vždy študovali také krásavice, že pred budovou večne postávala štvrtina Bratislavy, aby sa mohla vynadívať. Škole sa vďaka výnimočným osobnostiam, ktoré tu pôsobili, podarilo prežiť aj hrozné 50. aj 70. roky takmer bez ujmy. Podľa pamätníkov si v totalite dokázala udržať status ostrova slobody a tvorivosti. 

Kontinuita Vydrovej myšlienky sa síce vojnou pretrhla, ale ako napísala teoretička Iva Mojžišová v texte v publikácii k 75. výročiu školy, zo ŠUR zostal odkaz – pracovný étos a mravný ideál. Bývalí študenti i pedagógovia s láskou spomínajú na dlhoročného riaditeľa Jozefa Brimicha, ktorý ako jediný nestraník na čele vzdelávacej inštitúcie v republike, vedel ustáť akékoľvek nebezpečenstvo a, vybavený intelektom a šarmom, vykľučkoval aj z politických hier tak, že vždy uchránil svojich.

„Šupka bola výnimočná, v komunizme to bolo jediné miesto, kde sa mohlo robiť pomerne veľa slobodných a zábavných vecí, preto my, ktorí sme sa tam dostali, sme boli šťastní, že máme exkluzívne postavenie v Bratislave. Boli sme elita,“ tvrdí Vladimír Havrilla, absolvent rezbárstva u Ludvíka Korkoša. 

Janka Kristína Svetlovská