Spiaca krásavica

47 diel  ·  studenti  ·  31. 05. 2017

Kolekcia, s odkazom na klasické dielo Piotra Iľjiča Čajkovského, si z rozprávky O šípkovej Ruženke vyberá námet princeznej zakliatej večným spánkom. Súbor diel vybraný pre túto kolekciu má spoločný figurálny motív, ženskú postavu v privretými očnými viečkami.

Rozprávkový motív a poetickosť zastupujú diela Márie Želibskej. Viaceré autorkine ilustrácie prinášajú snovo krehkú interpretáciu „spiaceho“ dievčaťa. V rozsiahlej grafickej tvorbe Vincenta Hložníka, ktorú  tvorí takmer päťtisíc grafických listov, sa odpočívajúca ženská figúra objavuje hneď niekoľkokrát. Jeho tvorbu, z ktorej je cítiť nekonečnú melanchóliu, ovplyvnili najmä osobné ľudské nešťastia či politická situácia v krajine.

K tradičným kresťanským zobrazeniam spočívajúcej ženskej postavy na lôžku bezpochyby patrí námet smrti Panny Márie. Sväticou, ktorá sa zobrazuje ako spiaca alebo odpočívajúca je svätá Rozália, uložená v priestore kamennej jaskyne. Postavu spiacej ženy v klasickom námete biblického príbehu o Zuzane a starcoch zachytil Ľudovít Fulla v roku 1960. Jeho diela zaznamenávajú, vo svojich žiarivých farbách, radosti a pôžitky života.     

Zo spánku, sa „krásavica“ môže, ale nemusí prebudiť, preto sú do kolekcie zahrnuté taktiež katafalkové portréty, či tragický akt, aký zachytil na plátne Cyprián Majerník. Vo svojom diele Milenci na periférii zobrazuje ženskú postavu, ležiacu na posteli s podrezaným hrdlom. Krvou zmáčané telo kontrastuje s bielym povlečením postele a na rozdiel od žien z katafalkových portrétov, ktoré na lôžku spočívajú v posmrtnej pokojnosti, je milenkine telo aj po smrti nepokojné. Katafalkové alebo posmrtné portréty sa v Uhorsku rozšírili v ranom novoveku a boli zvyčajne určené na uchovanie pamiatky pre rodinu a blízkych. Väčšina predstavuje celofigurálne portréty, ale zachovali sa aj redukované zobrazenia iba s vrchnou polovicou tela. Oba prípady sú v tejto kolekcii zastúpené. Zachytenie mŕtvych v obraze sa po čase prenieslo z plátna aj na fotografiu. Môže sa jednať o aranžovanú fotografiu post mortem alebo o pohrebný portrét. Nebývalo výnimkou, že sa fotografi venovali výlučne fotografiám posmrtným.

Motív, z ktorého kolekcia vychádza, poskytuje množstvo interpretácií a v dielach sa môže vyskytovať  v rôznych variáciách, od štúdií aktov, zobrazenia biblických tém, cez posmrtné portréty až k autorovým vlastným víziám.

 

autor: Alexandra Ondová

  Tweet