Nebáť sa moderny!

48 diel  ·  Miroslava Maurery  ·  06. 06. 2019

Slovenské centrum dizajnu v spolupráci so Slovenským národným múzeom a Slovenskou národnou galériou pripravilo výstavu v priestoroch Bratislavského hradu, ktorá prezentuje široké spektrum aktivít Školy umeleckých remesiel v Bratislave a zároveň nám približuje tvorbu pedagógov - osobností, ktoré na škole pôsobili. Výstavou si pripomína 90. výročie založenia školy, s ktorou bolo súčasne založené aj niekdajšie Umeleckopriemyselné múzeum. S výstavou súvisí kniha Ivy Mojžišovej Škola moderného videnia (Artforum, 2013), ktorá predstavuje teoretický pilier výstavy. Približuje Školu umeleckých remesiel v kontexte bratislavskej moderny a jej existenciu v období prvej Československej republiky, v neposlednom rade sa venuje aj historickým súvislostiam, ktoré viedli k vzniku a zániku ŠUR.

Vznik Školy umeleckých remesiel v Bratislave

Začiatky Školy umeleckých remesiel v Bratislave sa viažu k 1. novembru 1928, kedy boli Obchodnou a priemyselnou komorou v Bratislave zriadené večerné kurzy umeleckého priemyselného dizajnu. Vedenie kurzov získalo provizórne priestory v kresliarni a modelovni Štátnej priemyselnej školy situovanej na nábreží Dunaja. Kurzy od začiatku viedol, neskorší riaditeľ ŠUR Josef VydraGustáv Mallý učil kresbu ľudskej postavy, torza a aktu. Ľudovít Fulla učil zjednodušenú kresbu pre rytie a rezanie, písmo a jeho úpravu. V nasledujúcom roku sa rozrástol kolektív pedagógov o grafika Karla Štiku, maliara Janka Alexyho, pomníkového sochára Františka Motošku, typografa Adolfa Petříčka a textilného týtvarníka, návrhára a maliara Františka Malého

Po dvoch rokoch fungovania kurzov v priestoroch priemyslovky, sa večerné kurzy presídlili do novostavby na Vazovovej ulici v Bratislave, kam sa presťahovali spolu s Učňovskými školami. Kurzy nadobudli štatút školy. Spočiatku obe školy viedol riaditeľ Antonín Ferra, no ten začiatkom roka 1930 odstúpil kvôli chorobe. Riaditeľom oboch škôl sa stal Josef Vydra. Slávnostné otvorenie novej budovy školy sa uskutočnilo 26.októbra 1930. Jozef Vydra ako riaditeľ školy, so snahou vytvoriť školu moderného typu, si zakladal na progresívnom prístupe vo vyučovani, experimentovaní s materiálmi a technkami. Týmto sa však dostával do rozporu s pedagógmi, ktorým takýto spôsob výuky nebol blízky. Preto zo školy niektorí postupne odišli. V kolektíve pedagógov však nadalej pôsobili Ľudovít Fulla, František Malý, Antonín Horejš. ŠUR mala konečne svoju budovu aj štatút školy, ale musela vybudovať kolektív moderne zmýšľajúcich pedagógov.

Osobnosti na Škole umeleckých remesiel

Jedného z dôležitých predstaviteľov slovenskej modernej maľby ŠUR získala vďaka Fullovej iniciatíve. V roku 1930 prišiel do Bratislavy Mikuláš Galanda, Fullov spolužiak z pražskej UMPRUM a absolvent pražskej Akadémie výtvarných umení, aby na ŠUR vyučoval módne navrhovanie, všeobecné kreslenie, aranžérstvo a kreslenie v detských kurzoch. Okrem vyučovania sa v súkromí venovali spoločnej tvorbe z čoho napokon vzišli Súkromné listy Fullu a Galandu, ktorými chceli verejnosti priblížiť vlastnú tvorbu a umelecké názory. 

Tvorivá spolupráca pedagógov ŠUR vzišla aj z aktivít dvojice Zdeněk Rossman a Jaromír Funke. Z krátkeho pobytu na Bauhause v Dessau prišiel do Bratislavy člen brnenského Dvětsilu Zdeněk Rossman, typograf, architekt a scénograf. K svojej práci na ŠUR potreboval aj skúseného fotografa, preto oslovil Jaromíra Funkeho, s ktorým sa spriatelil už v Brne. Rossman pozval na školu aj svojho učiteľa typografie Jana Tschicholda, ktorý na ŠUR odprezentoval dve prednášky.

Okrem osobností, ktoré na škole vyučovali, sa ŠUR ukázalo veľmi výhodné pozývať si na prednáškové cykly odborníkov zo zahraničia. Na jar v roku 1931 prijal pozvanie Laszló Moholy-Nagy. Profesor Moholy-Nagy, pripravil cyklus piatich prednášok, ktoré mali veľký ohlas.

V januári 1935 navštívil Bratislavu Ernö Kállai, teoretik konštruktivizmu, Pravidelne publikoval v časopise Andreasa Szönyiho Forum. Vďaka ich kontaktu sa na Škole umeleckých remesiel, 22. januára 1935, uskutočnila prednáška Ernö Kállaya o štýle tridsiatych rokov. 

Hans Meyer, redaktor časopisu Bauhaus, neskôr riaditeľ Bauhausu, navštívil Bratislavu 28.januára 1936. “Dňa 28. januára večer bola veľká sála Učňovských škôl nabitá poslucháčmi. Meyer hovoril na tému Architektúra, bývanie umenie a život v Sovietskom Rusku."[1]  

Pedagógovia ŠUR udržiavali dobré vzťahy so zahraničnými profesormi a spolužiakmi, s ktorými si dopisovali. Josef Vydra sa snažil takto získať pre školu osobnosti ako Josef Albers, ktorý sa nakoniec rozhodol odísť do USA. Oslovil tiež Gyiulu Papa, ktorý vyučoval na Ittenovej škole v Berlíne, napokon však do Bratislavy neprišiel. 

Nebáť sa moderny !

Heslo, ktorým nás výstava oslovuje je vyňaté z jedného programového textu, v ktorom riaditeľ ŠUR Josef Vydra písal: “Nebáť sa moderny, kriticky z nej vyberať a skúšať všetko najnovšie a prenášať výsledky späť do výroby stalo sa zásadou celého učiteľského kolektívu.” [2]

Nebáť sa moderny však znamenalo oveľa viac. Znamenalo, vytvoriť kolektív učiteľov, ktorý myslí moderne, vytvoriť im podmienky, aby mohli mohli moderné myšlienky ďalej odovzdávať svojim študentom, a hlavne sa nebáť ísť po novej ceste za poznaním nevediac čo prinesú zajtrajšky. Nebáť sa moderny znamenalo riskovať, znamenalo opustiť komfortnú zónu a objavovať čo je vlastne moderné, a následne to pretaviť do predmetov každodennej potreby. Vydrov plán vybudovať modernú školu typu Bauhaus kdesi v Bratislave bol prinajmenšom ambiciózny, ale nie neuskutočniteľný. To čo sa mu podarilo za jednu dekádu, za daných podmienok sa bežne nedeje ani v našej súčasnej realite. Za všetku snahu a úsilie patrí pedagógom, ktorý sa na tomto projekte podieľali, obdiv a uznanie; patrí im aj výstava, pretože sa nebáli moderny. 


Oddelenia

Expozícia výstavy je delená podľa jednotlivých oddelení, ktoré sa počas existencie školy postupne formovali. Z pôvodných troch kurzov sa vďaka príchodu nových učiteľov ponuka odborných oddlení rozširovala. Nakoniec bolo na ŠUR desať oddelení, pričom každé oddelenie ponúkalo študentom viacero kurzov. Jednotlivé oddelenia boli medzi sebou úzko prepojené. Študenti počas svojho štúdia tak okrem hlavného predmetu, nadobudli poznatky aj z príbuzných oddelení, čo im jednoznačne rozširovalo obzory. Rovnako aj učitelia migrovali medzi oddeleniami, vyučovali na viacerých oddeleniach súčasne. Výuka bola tým pádom viac komplexná.

Oddelenie grafické

V "období kurzov" viedol kurz dekoratívneho a grafického kreslenia Ľudovít Fulla a písmo vyučoval Adolf Petříček. Po príchode Zneňka Rossmana, v školskom roku 1930/1931 sa Fulla z oblasti typografie stiahol. Hoci sa typografii venoval len krátko, jeho vplyv medzi žiakmi pretrvával aj v nasledujúcom období. Rossman viedol grafické oddelenie až do roku 1938, kedy musel opustiť Slovensko spolu ostatnými českými učiteľmi. 

Počas svojho pôsobenia na ŠUR Rossman vydal niekoľko učebníc typografie. Rossmanova škola typografie je významná, nielen v rámci vyučovania na ŠUR, ale celkovo pre slovenskú typografiu tridsiatych rokov. Výtvarné štúdium u neho začínal Ladislav Guderna, jeho oddelením prešli aj Július Kálmán - výtvarný publicista, filmár Vladimír Bahna a mnohí ďalší.

Oddelenie fotografické

Vznik fotografického oddelenia vyplynul z elementárnej nutnosti, využívať fotografiu ako nové médium, nie len v reklame, ale aj v ostatných umeleckopriemyselných odvetviach akými boli napríklad typografia či scénografia. Fotografické oddelenie na ŠUR odštartovalo svoju činnosť v roku 1931 s príchodom Jaromíra Funkeho. Hoci Funke nemal predchádzajúce skúsenosti ako pedagóg, ani nebol vyučeným fotografom, dostal nielen miesto učiteľa, ale aj voľnú ruku pri zostavovaní svojho učebného plánu. Jediné dve podmienky, ktorým musel podriadiť výuku, boli praktickosť a modernosť. Pre Funkeho však tieto podmienky nepredstavovali žiadne obmedzenie, keďže sám bol propagátorom modernej fotografie. Oddelenie fotografie sa teda špecializovalo na portrétnu, reklamnú a reportážnu fotografiu. Čo sa týka modernosti, Funke u svojich žiakov kládol dôraz na to, čo bolo pre jeho samotnú tvorbu charakteristické, a síce ostrosť snímok, špecifický fotografický jazyk, odlišný od maľby. Žiaci sa najprv učili fotografovať objekty, neskôr fotografovali v exteriéri, nakoniec sa venovali portrétnej fotografii.

Jaromír Funke  v roku 1935 odišiel do Prahy. Oddelenie prevzal Ladislav Kožehuba, ktorý mal za sebou skúsenosť produktového fotografa v Baťových zlínskych závodoch. V čase keď začal učiť na ŠUR viedol vlastný portrétny salón v Bratislave. Kožehuba pravdepodobne prevzal Funkeho výučbu.

V školskom roku 1937/1938 nastúpil na ŠUR nový učiteľ fotografie - Karol Plicka. Kožehuba aj naďalej vyučoval fotografiu, zatiaľčo úlohou Karla Plicku bolo založiť oddelenie kinetickej fotografie a kinematografie, čo viedlo k založeniu filmového oddelenia.

Z absolventov, ktorý sa aj po štúdiu venovali fotografii, poznáme Miloša Dohnányiho, Pavla Poljaka, Marii Rossmanovú, Ladislava Rollera, Jaromíra Spoudila, medzi Funkeho žiakov patril aj Koloman Cích, Kornel Olejník.

Oddelenie maľby

Oddelenie maľby sa sforomovalo už v počiatočných večerných kurzoch, kde vyučoval Ľudovít Fulla. Po presťahovaní školy Fulla viedol maliarske oddelenie, do roku 1933. Oddelenie sa zameriavalo na bytovú a propagačnú maľbu. Okrem Fullu na oddelení maľby vyučoval Ferdinand Hrozinka perspektívu, riaditeľ Josef Vydra kompozíciu foriem a farieb,  Antonín Hořejš reklamu a súčasný vkus, Zdeněk Rossmann písmo, Mikuláš Galanda plagátovú kresbu a maľbu neskôr všeobecné kreslenie, obrazovú kompozíciu.

Od roku 1935 na oddelení maľby vyučovali aj maliar Františekk Reichentál a František Törster náuku o slohu a súčasný vkus. 

Z výtvarníkov, ktorí študovali na maliarskom oddelení ŠUR sa umeleckej činnosti aj po štúdiu venovali Ľudovít Kudlák, Martin Tvrdoň a Viliam Chmel.

Oddelenie módne a textilné

Textilné oddelenie na ŠUR bolo jedným z prvých oddelení, ktoré sa vyvinulo z kurzu textilného kreslenia. Od roku 1929 ho viedol František Malý, absolvent pražskej umeleckopriemyselnej školy. Po škole František Malý absolvoval prax v Spoločnosti umeleckého priemyslu v Detve. Z toho dôvodu módne oddelenie od začiatku spolupracovalo s podnikom v Detve, kde študenti získavali prax, realizovali svoje návrhy úžitkových predmetov. Na oddelení sa vzdelávali ľudia z rôznych profesí, od krajčírov, čalunníkov, cez pracovníkov módnych závodov a pracujúcich v odvetví bytového dizajnu. Súčasťou vzdelávacieho programu bolo vyvinutie schopnosti vytvoriť produkt od návrhu po realizáciu. Módnu kresbu tu vyučoval aj Mikuláš Galanda.

Módne oddelenie malo dlhodobo najviac študentov. Módnym oddelením prešli aj  Miroslava Hejzlarová a Elena Jamnická. František Malý musel koncom roka 1938 odísť zo Slovenska. Po ŠUR sa usadil v Brne, kde pokračoval v tvorbe a pedagogickej činnosti.

Oddelenie filmové

Jedným z posledných oddelení, ktoré vznikli na ŠUR bolo filmové oddelnie, inak nazývané aj Kurz pre kinetickú fotografiu a kinematografiu. Kurz založil Karol Plicka[3] v roku 1938, resp. filmové oddelenie sa osamostatnilo. Plicka bol už v tom čase známy filmár a fotograf. Študenti filmového oddelenia sa pripravovali na profesiu režisérov, kameramanov, osvetľovačov a premietačov v kinách. Oddelenie filmu bolo svojim prvenstvom nepochybne niečom unikátnym, avšak, jeho trvanie bolo krátke. Už v nasledujúcom roku, totiž škola ukončila svoju činnosť v dôsledku politicých zmien. Plicka plánoval so študentami vytvoriť spoločný film. Z filmových plánov sa zachovali len zábery Bratislavy. Tie neskôr pridal do filmu Zem spieva (1933), ktorý sa premieta v expozícii[4] 

Napriek krátkemu trvaniu filmového oddelenia, z neho vzišlo niekoľko významných osobností - Irena Blühová, ktorá študovala u Karla Plicku,a tiež chvíľu študovala na Bauhause fotografiu, sa po škole stala uznávanou fotografkou, Karol Krška a Ján Kadár, sa zapísali do dejín Slovenského filmu.

Oddelenie kovorobné

Kovorobné oddelenie na ŠUR bolo založené v školskom roku 1933/1934. V tom roku oddelenie viedol František Kneifl, no po roku oddelenie prevzal František Törster. Törster prednášal o využití kovu ako dizajnového materiálu, nachádzal preň širšie uplatnenie. Organizoval exkurzie do viacerých kovospracujúcich tovární, medzi inými aj Sandrik Dolné Hámre a Gummon v Bratislave, s ktorými škola nadviazala spoluprácu.

František Törster neskôr v 1937 dostal úlohu, vybudovať denné aranžérske oddelenie, preto kovorobné oddelenie prevzal Josef Vinecký. Po odchode českých pedagógov, v roku 1939, kovorobné oddelenie s 19 žiakmi opäť prevzal Kneifl, viedol ho ešte niekoľko mesiacov, do zániku školy.  

Oddelenie keramické

Oddelenie od jeho založenia v roku 1931 viedla Julie Horová ( neskôr Horová-Kováčiková). Študovala na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe, potom absolvovala stáž vo Francúzsku. Po návrate na Slovensko, dostala ponuku učiť na novovzniknutej ŠUR, kde vyučovala až do zániku školy. V novej budove školy keramické oddelenie dostalo provizórne priestory, v ktorých chýbala vypaľovacia pec. Kvôli tomu sa výuka presunula do keramických závodov v Modre. Škola tak spolupracovala so závodom, ktorý poskytol vypaľovacie pece a dielne. Horová tam učila kreslenie a modelovanie. Irmfried Liebscher viedol praktické cvičenia. Študenti vytvárali rôzne druhy úžitkovej keramiky, keramické šperky, experimentovali s novými typmi glazúr.

Spomedzi absolventov štúdia, ktoré bolo finančne najviac náročné, po ukončení pokračovali v odvetví keramiky Zuzana Zemanová, Juraj Szantó a Dagmar Rosůlková. Júlia Horová - Kováčiková, sa aj po zatvorení školy ďalej venovala keramike. Od roku 1945 žila a pracovala v Prahe, no zároveň viedla výskum keramiky pre slovenský ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby). Júlie Horová-Kováčiková získala viacero domácich aj svetových ocenení za svoju tvorbu.  

Oddelenie drevorobné

Ferdinand Hrozinka, absolvent pražskej Umeleckopriemyslovej školy, prišiel na ŠUR v roku 1930. Viedol kurz perspektívy a priestorového videnia. O rok neskôr bol zriadený kurz drevorobný, ktorý viedol až do roku 1939. Okrem praktickej výuky, k štúdiu pribudli aj prednášky. Drevorobné oddelenie bolo úzko prepojené s kovorobným oddelením. Drevorobné oddelenie presahovalo čiastočne do viacerých odvetví. Presah do architektúry sa odrážal v návrhoch nábytku a interiérov, produktový dizajn v modeloch drevených hračiek, a v neposlednom rade priemyselný dizajn v konštrukčných modeloch z dreva - drevený čln a vetroň, dokazujú vysokú úroveň prác a široký záber oddelenia. Žiaci sa pod vedením Horzinku neobmedzovali len na drevo ako jediný materiál, pracovali aj s kovom, textilom, sklom a inými materiálmi. Na druhej strane Hrozinka vnímal drevo ako základný materiál. O tom svedčí aj Výstava bývania v dreve, ktorá sa konala v máji 1932, kde svoje návrhy drevených domov prezentovali Ferdinand Hrozinka, Zdeněk Rossmann a Dušan Jurkovič.     

Ferdinand Hrozinka musel koncom roka 1938 opustiť Slovensko. Drevorobné oddelenie po ňom prevzal Josef Emanuel Margold, ktorého Vydra ešte pred tým poveril vybudovaním oddelenia architektúry, ktoré by fungovalo samostatne. Tieto plány sa však už nestihli uskutočniť. 

Oddlenie aranžérske

Večerný kurz úpravy výkladových skríň na ŠUR v prvom roku viedol Mikuláš Galanda, po roku ho prevzal František Reichentál. Reichentál v roku 1932 absolvoval rýchlokurz aranžovania na súkromnej aranžérskej škole Jana Švankmajera v Prahe. Navštevoval aj kurz aranžovania na berlínskej Reimann Schule, Neskor absolvoval aranžérsku stáž v Paríži. Na jar 1933 prevzal vedenie kurzov po Mikulášovi Galandovi. Rechientál počas pôsobenia na ŠUR vydal učebnicu aranžovania. Aranžérske oddelenie patrilo medzi najlepšie vybavené oddelenia na škole. 

V roku 1934 prišiel na školu umeleckých remesiel František Törster. Törster bol architekt a scénograf. Na ŠUR viedol aj dielňu pre zhotovovanie makiet a Náuku o priestore v divadle. Okrem výuky nadviazal spoluprácu so Slovenským národným divadlom. Aranžérske oddelenie tak okrem aranžérskej profesie, pripravovalo študentov aj na profesiu scénografa v divadle. Študenti sa učili pracovať so svetlom, experimentovali s materiálmi a okrem iného žiaci spolupracovali na scénografiách pre SND spolu s pedagógmi.

Detské oddelenie

Detské kurzy na Škole umeleckých remesiel sú samé o sebe jedinečné zameraním na detských študentov vo veku 8-14, aj pedagogickým obsadením. V roku 1929 ich uviedol Josef Vydra spolu s Jankom Alexym. Neskôr v sa ich ujal Mikuláš Galanda, Ľudovít Fulla, Julie Horová, František Hrozinka a František Malý. 

Footnotes

  1. ^ Mojžišová, Iva: Škola moderného videnia, Artforum, 2013, s. 136
  2. ^ Vydra, Jozef: Počiatky prvej umeleckej školy na Slovensku. 30 rokov založenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave. In: Výtvarný život, r. 3, 1958, č.8, s 300, In: kol. autorov: Nebáť sa sprievodcu, Sprievodca výstavou, Slovenské centrum dizajnu, Bratislava 2018, s 7. 
  3. ^ Karel Plicka pred príchodom na ŠUR pôsobil ako referent Národopisného ústavu. Cestoval po Slovensku, zbieral ľudové piesne a fotografoval, dokumentoval folklór a tradície. Jeho fotografie boli veľmi poplulárne, vydávali sa ako pohľadnice. Pre Maticu Slovenskú natočil aj niekoľko filmov - Po horách po dolách(1929), Zem spieva(1933), Za Slovákmi od New Yorku po Mississippi (1937).  
  4. ^ Film sa nezachoval vo svojej pôvodnej verzii, pretože pôvodný negatív zhorel počas požiaru v Zlínskych závodoch v roku 1944. Avšak zachovala sa kópia nekompletného pozitívu, neskôr bol  pridaný aj zvukový záznam. Film bol ocenený aj v zahraničí. Na medzinárodnom bienále v Benátkach získal ocenie. Film vznikal bez scénara a aj v súčasnosti je považovaný za nadčasové dielo slovenskej kinematografie. 
  Tweet