26. september 2021
Kolekcia obsahuje 26 diel
3 minúty

Prvé dve tvorivé obdobia (1908-1914 a 1920-1925) Antona Jasuscha charakterizuje značný počet krajinomalieb ale aj figurálnych výjavov zasadených do krajinného prostredia. Prvé obdobie sa datuje od skončenia zahraničných umeleckých štúdií (AVU Budapešť, AVU Mníchov, Académie Julian Paríž) a návratu do Košíc v roku 1908 až do začiatku prvej svetovej vojny. Na zachovaných dielach zo zbierok slovenských galérií môžeme pozorovať odklon od jeho akademického školenia. Prostredie lesa, polí a čistiniek skladá z pastózne nanášaných farebných škvŕn či plôch pod vplyvom tvorby parížskych a mníchovských postimpresionistov. Jasuschove vyjadrenie jasne smeruje k expresii a vnímaniu symbolickej stránky prírody, čo vyvrcholí v druhom tvorivom období. S hlbokým záujom sa snažil o vyjadrenie atmosféry a nálady zobrazovanej krajiny. Prvé obdobie Jasuschovej tvorby uzatvára narukovanie do výcvikového pluku v Košiciach v roku 1914.

Druhé tvorivé obdobie Antona Jasuscha sa datuje od roku 1920, kedy sa vrátil do Košíc z ruského zajatia, v ktorom strávil štyri roky. Prežil ruské a japonské zajatecké tábory a následné putovanie s československými légiami cez Ďaleký Východ, Indiu, Čínu a Kóreu, kde spoznal východnú kultúru, orient a novú filozofiu. Táto skúsenosť sa v plnej miere odrazila v jeho nasledujúcej tvorbe medzi rokmi 1920 až 1925. Jeho krajinomaľby sa stali vyjadrením zmyslu života, podstaty univerza a kolotoča vzniku a zániku. Ide o naliehavé, výrivé a abstraktné krajiny, ktoré vychádzajú z predobrazu orientálnej prírody. Večný pohyb tu našiel svoj ekvivalent vo vlnititom krajinnom prostredí. Vo formálnom prejave je viditeľný výrazný posun k expresívnej štylistike, dlhým ťahom štetca a intenzívnej farebnosti. Príroda vytvorená v rovnakom duchu často tvorí aj rámec jeho figurálnych výjavov.

Predstavu o vzťahu a postoji Antona Jasuscha k svojim kajinomaľbám si možno utvoriť na základe tvrdenia Tomáša Štrausa, podľa ktorého ich na svojej bratislavskej výstave v roku 1924 ani nerozvešal. Podľa svedectiev boli len umiestnené pri vstupe. (ŠTRAUS, Tomáš: Anton Jasusch a zrod východoslovenskej avantgardy dvadsiatych rokov. Bratislava: Vydavateľstvo fondu výtvarných umení 1966, s. 60.)

Krajiny Antona Jasuscha získali ohlas v tvorbe Edmunda Gwerka (1895-1956), ktorý zhodnotil jeho tvorbu v nepublikovanej recenzii spomínanej bratislavskej výstavy slovami, "Nový svetonázor, nové široké perspektívy, abstraktná metafyzika, nekonečno a večnosť sa spájajú v Jasuschových dielach v harmonický pokoj... Toto všetko je vyjadrené len farbami, líniami a formami. Toto je nepochybne genialita." (BAKOŠ, Oliver: Edmund Gwerk. Miesto svetonázoru Edmunda Gwerka. Bratislava: Vydavateľstvo slovenského fondu výtvarných umení 1961, s. 41.)

Autor: Valéria Kršiaková