Čipkarstvo bolo rozšírené v baníckych oblastiach na Slovensku, pletenie a predaj bolo rozšírené v mestách aj v dedinách a často to bolo len doplnkovým zamestnaním a koníčkom. V roľníckych oblastiach tvorilo pletenie čipiek súčasť domáckej výroby pre vlastnu potrebu, prípadne predaj. Paličkovaním ( pletením, kneplovaním, klepovaním ) čipiek sa zaoberali najmä ženy – čipkárky, menej časte to bolo rozšírené u mužov a detí. Zhotovovanie čipiek na Slovensku nenadobudlo formu remesla. Od polovice 19. do polovice 20. storočia bola výučba paličkovanie čipiek a taktiež ich predaj organizované spolkami a čipkárskymi školami, taktiež dielňami najmä formou rozptýlených manufaktúr.
Život:
Elena Holéczyová ( 23.1.1906, Moravské Lieskové – 5.12.1983, Praha ) bola textilnou výtvarníčkou, dramatičkou, scenáristkou a národnou umelkyňou, úspešná autorka divadelných a rozhlasových hier, knižných publikácií, režisérkou, scénografkou a choreografkou. Vo svojej tvorbe vychádzala z autentických národných tradícií, zvykov a životných pocitov. 1917 – 22 študovala na gymnáziách v Bratislave a v Prahe, kde 1922 – 26 pokračovala v štúdiách na Umeleckopriemyselnej škole. Koncom 40. rokov 20. storočia pôsobila v ľudovoumeleckom družstve Detva ako textilná návrhárka. Navrhovala dekoratívne prikrývky, obrusy, obrúsky, záclony, ozdobné doplnky odevov a iné., ktoré sa vyhotovovali v malých sériách. Svoje tvorivé ambície však napokon upriamila na tvorbu paličkovej čipky. Dokázala ju premeniť z intímneho dekoratívneho prvku na artefakt zásadného významu aplikovaného až vo vzťahoch voči priestoru a architektúre.
Tvorba:
Sústredila sa najmä na čipky s figurálnymi kompozíciami, na motívy slovenských balád, rozprávok, ľudových zvykov, piesni a na motívy prírody. V kompozíciách lyricko-poetického myšlienkového obsahu , v modernom chápaní dekoratívneho prejavu uplatňuje striedmu farebnosť, cit pre materiál, tvarovú bohatosť a dekoratívnosť. Jej prvé práce zo začiatku 50. rokov vychádzali ešte z tradičnej rastlinnej a geometrickej ornametiky ľudových vzorov. Ich prínosom sa však stala kombinácia viacerých čipkárskych techník a bohatá variácia jednotlivých vzorov. Až v ďalších prácach sa odpútala od zaužívanej ornamentiky v ľudovom textile a jej práce z paličkovanej čipky sa obohatili o figurálnu tematiku. Postupne sa cez statickú figúru alebo skupinu figúr prepracovala k vyjadreniu pohybu a k spracovaniu určitého deja.
Publikácie:
Elena Holéczyová je autorkou mnohých publikácií ako napríklad Slovenské ľudové výšivky z roku 1956 alebo aj Príspevky k technológii slovenskej ľudovej výšivky z roku 1957.
Taktiež je autorkou rozhlasových hier ako napríklad Blúdenie alebo Keď voňali lipy. Divadelných hier Onedlho bude svitať
Výstavy:
Jej tvorba mala aj zahraničný úspech, čipky sa vystavovali napríklad v Taliansku či Nemecku ale taktiež na Kube či v Egypte.
Vyznamenania:
Vyznamenaná Za vynikajúcu prácu 1966
V roku 1976 bola za svoju prácu vymenovaná za národnú umelkyňu
Výstava:
Začiatok výstavy tvoria dve jednoduchšie statické figurálne čipky Princeznička (1970) a Hlava kvetov (1976) , po ktorých nasledujú čipky so zachytením pohybu Dievča s fialovou sukňou (1979) a Janko a Anička (1976), Figurálne motívy vystrieda florálny ornament v podobe Rastlinných motívov (1968 , 1970). Z motívov v ktorých figuruje zviera som vybral Tanec motýľov (1975-1976), Páv (1976), Akvárium (1959). Elena Holéczyová bola taktiež autorkou niekoľkých monumentálnych čipok ako napríklad Matka povstalcov (1973) a Reliéf z paličkovej čipky (1978). Výstava zakončuje dvoma alegorickými čipkárskymi dielami Babie leto (1965), Čaro mesačnej noci (1976).