Pastierik s píšťalou

Giovanni Bilivert

datovanie:
miery: výška 75.8 cm, šírka 64.2 cm
výtvarný druh: maliarstvo
typ objektu: závesný obraz
žáner: figurálna kompozícia
materiál: plátno
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
kurátor: Zuzana Ludiková
inventárne číslo: O 250
tagy: muž
v kolekciách:
licencia: Creative Commons License voľné dielo
objednať reprodukciu stiahnuť

K prvým a najslávnejším „muzikantským“ obrazom utrechtskej školy — výrazne ovplyvnenej tvorbou Caravaggia — sa radia dve plátna Hendricka ter Brugghena (1588 — 1629): Chlapec hrajúci na priečnu flautu a Chlapec hrajúci na zobcovú flautu (1621, Kassel, Gemäldegalerie Alte Meister). Ter Brugghen ich síce namaoval ako pendanty, obsahovo a formálne však tvoria protiklady.

Podľa tradovaného výkladu (Schnackenburg 1996) flautista s priečnou flautou v odeve landsknechta predstavuje svet vojenský a mestský, zatiaľ čo hráč na zobcovú flautu v pastierskom oblečení zastupuje vidiecky arkadický svet. Táto
dvojpólovosť sa prejavuje aj vo farbách — landsknecht je stvárnený v studených, a chlapec, naopak, v teplejších tónoch s dominantnými červenými akcentmi.

Tvorca bratislavského obrazu musel poznať tieto diela, pretože pri maľovaní sa inšpiroval ich kompozíciou, i keď ju použil v zrkadlovom obrátení. Hudobník, stvárnený ako polopostava však na flaute nehrá, iba ju drží v rukách. Jeho prosté oblečenie, rozhalená košeľa na spôsob tógy, cez ktorú má prehodený plášť — je zhodné s kasselským dielom, plášte sa však líšia farebnosťou (zatiaľ čo na bratislavskom diele je modrý, na kasselskom žiarivo červený).

Odlišné sú aj pokrývky hlavy muzikanta: ak ter Brugghen dával svojim hudobníkom barety najrôznejších tvarov, veľkostí a farieb často zdobených perom, flautista na bratislavskejkompozícii má vzhľadom na rozhalený odev  neobvyklú kožušinovú čiapku. Ďalšie rozdiely sa týkajú hlavne maliarskeho stvárnenia (ostrosť svetla, bravúra detailov), čo vylučuje možnosť, že by ter Brugghen mohol byť tvorcom nášho obrazu.

Podľa nášho názoru by autorom diela mohol byť syn Abrahama Bloemaerta — maliar a rytec Hendrick Bloemaert. Medzi jeho tvorbou a bratislavským dielom možno nájsť viaceré príbuzné črty, najmä čo sa týka spôsobu maľby, zjednodušeného a plošnejšieho stvárnenia detailov (napr. ruka, drapéria bez výraznejšieho členenia), ikonografie (maľoval flautistov), stvárnenia postáv (obrazu chýba povestný caravaggiovský realizmus, zmysel pre mäkké modelovanie tvarov) a ich odevu (akýmsi jeho znakom je aj kožušinová čiapka, ktorú nájdeme na viacerých jeho kompozíciách). 
 

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.