Jedna pani povedala (JPP)

pravdepodobne Martin Hollý st.

datovanie:
miery: výška 30 cm, šírka 20,03 cm
výtvarný druh: úžitkové umenie
žáner: figurálno-znaková kompozícia
technika: tlač
značenie:
inštitúcia: Ministerstvo vnútra SR - Štátny archív v Banskej Bystrici
tagy: plagát
v kolekciách:

 

Hlavným nástrojom „usmernenia“ slovenskej kultúry v – skôr zamýšľanom ako skutočnom – národno-socialistickom duchu podľa nemeckého vzoru sa stal Úrad propagandy (ÚP). Tento vplyvný a byrokraticky značne rozbujnený orgán pod dozorom nemeckých poradcov, tzv. beráterov mal za úlohu „bdieť nad verejnými záujmami v odbore mu sverenej pôsobnosti, odvracať v ňom všetky nebezpečenstvá a odstraňovať poruchy“. Jeho úlohou bolo „usmerňovať tlač, rozhlas, divadelníctvo, film, slovenské výtvarné a hudobné umenie v súlade so záujmami štátu a v duchu registrovaných politických strán“.

K nezanedbateľným informačným kanálom však v tom čase patrila i šuškaná propaganda (ľudovejšie: „kačica“). V období usmernených a silne monitorovaných mediálnych kanálov je celkom prirodzené, že si ľudia hľadajú a tvoria alternatívne informačné zdroje: počúvajú zakázané rádiá, čítajú zakázanú literatúru a vyhodnocujú si ich a následne šíria po svojom. Oficiálnu propagandu existencia tej „šuškanej“, ťažko uchopiteľnej a manipulovateľnej samozrejme hnevá, preto ju – obyčajne – démonizuje a inkriminuje. Na jednom z plagátov, vydávaných Úradom propagandy, vidíme v popredí skupinku starších „klebetníc“. Z ich stredu vylieta kačica s nápisom JPP („jedna pani povedala“) v zobáku. Ide o celkom neškodný plagát, v podstate recyklovateľný v ktoromkoľvek režime.

Petra Hanáková ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)