Posledná večera

Šteberl pochádzal z habánskej vinohradníckej rodiny. Po absolvovaní ľudovej školy pracoval na železnici ako robotník, neskôr bol murárom. Počas 1. svetovej vojny narukoval na ruský front, potom bojoval v Albánsku. Po návrate pracoval ako poľnohospodársky robotník na Slovensku (Pezinok) a vo Francúzsku. V roku 1928 sa vyliečil z malárie, na ktorú ochorel počas frontu a pracoval ako poštový doručovateľ. Maľovať začal až na dôchodku (1965). 

Tento jedinečný majster imaginácie bol neobyčajne plodný počas 10 rokov vytvoril vyše 1 000 malieb a kresieb. Šteberlovo rozsiahle dielo možno rozdeliť do niekoľkých
tematických skupín: hlbokým prameňom jeho inšpirácie boli predovšetkým biblické príbehy. Autorove obrazy sú aj poetickým svetom spomienok na tradičný dedinský život a sviatočné mestské idyly; početné sú aj obrazy mladých žien. Rovnako dôležitý bol pre autora svet ľudových rozprávok a legiend. 

Pre autora sú typické tvarové deformácie, porušenie anatomických princípov a použitie významovej perspektívy. Zachovával plošné poňatie obrazu, predmety a figúry zobrazoval vo vrstvách nad sebou, osnovou obrazov je čierna maliarska línia, ktorá sleduje formu bytostí a vecí. Každá Šteberlova maľba je definovaná primárne čistými farbami. Jeho talent ocenili na 2. ročníku trienále insitného umenia roku 1969, na ktorom získal Cenu Trienále. Na 5. ročníku insitného v roku 1997 získal in memoriam Cenu najlepšieho výtvarníka. Jeho dielo je zastúpené v mnohých európskych galériách a múzeách i v súkromných zbierkach.

Katarína Čierna ● katalóg k výstave Medzi selankou a drámou – príbeh zbierky insitného umenia v SNG