Objavuj cesty umením

Do generácie umelcov 19. storočia na Slovensku, ktorá sa aktívne zúčastňovala národného hnutia, vrcholiaceho v roku 1848, patril aj Peter Michal Bohúň. Už počas pražského pobytu udržiaval kontakty s rodným krajom, ako aj so skupinou národovcov okolo Ľudovíta Štúra. Najznámejšou a najvýznamnejšou prácou z tohto obdobia, ktorá sa stala výtvarným symbolom i pre ďalšie generácie, je Portrét Jána Francisciho ako kapitána slovenských dobrovoľníkov.

Bohúň v týchto rokoch maľoval aj podobizne príbuzných a priateľov. Snažil sa pritom o vytvorenie typu reprezentačného portrétu, vyhýbal sa intímnejšiemu rázu obrazov, ktorý by bol v rozpore so štúrovskými ideami. Podľa nich totiž rodinný a súkromný život mal ustúpiť životu zasvätenému službe národu a boju za jeho práva. Samotný portrét Jána Francisciho (1822 – 1905) je rozdelený do troch plánov, v popredí stojí portrétovaný v modrom kabátci s klobúkom a bielych nohaviciach s čiernymi čižmami. V druhom pláne sa na pravej strane nachádza vojenský tábor dobrovoľníkov, v rovnakom odeve ako Francisci. Tretí plán tvorí horská krajina, kde dominuje komponovaná panoráma skalnatých štítov. Dubnická ich identifikovala ako Kriváň, Končistú a Gerlach.

Typovo ide o klasický akademický portrét prvej polovice 19. storočia, námetovo inšpirovaný aktuálnymi historickopolitickými udalosťami. Bohúň pri kompozícii vychádzal pravdepodobne z priameho zážitku návštevy podobného tábora, postava vojaka dvíhajúceho klobúk v druhom pláne môže byť – podľa Dubnickej – dokonca sám maliar. Týmto dielom zachytil Bohúň symbol revolučných čias a celkovú atmosféru doby spolu s národnými symbolmi.