Trojsté jubileum Márie Terézie

30 diel  ·  Patrícia Ballx  ·  05. 06. 2017

Franz Leopold Schmitner - Mária Terézia ako uhorská kráľovná, 1741

Pri príležitosti 300. výročia narodenia Márie Terézie (1717 – 1780) predstavuje Galéria mesta Bratislavy kolekciu diel, ktoré dokumentujú dejiny 18. storočia a obdobie vlády tejto panovníčky (1740 – 1780). Maľby a grafické zobrazenia zachytávajú Máriu Teréziu z najrôznejších pohľadov – od oficiálnych portrétov až po výpravné historické scény s reportážnym charakterom, ktoré dokresľujú významné udalosti z jej života.

Mária Terézia, cisárovná, rakúska arcivojvodkyňa, uhorská a česká kráľovná, sa narodila 13. mája 1717 vo Viedni ako najstaršia dcéra Karola VI. Habsburského (1685 – 1740) a Alžbety Kristíny Brunšvicko-Wolfenbüttelskej (1691 – 1750). Už pred jej narodením bola 19. apríla 1713 prijatá pragmatická sankcia, ktorá mala zabezpečiť nedeliteľnosť a neoddeliteľnosť habsburskej monarchie, ale aj následníctvo po ženskej línii.

Po nečakanej smrti jej otca, ktorý nezanechal mužského potomka, bola pozícia mladej 23-ročnej regentky veľmi ťažká. Niektoré európske mocnosti jej nárok na trón neuznali a v očiach nepriateľa dynastia Habsburgovcov po meči vymrela, keďže z jej manželstva s Františkom Štefanom Lotrinským (1708 – 1765) vzišli tri dcéry. Narodenie syna Jozefa v roku 1741 prišlo práve včas. Pruský kráľ Fridrich Veľký/Fridrich II. (1712 – 1786) už v decembri 1740 napadol Sliezsko, čím rozpútal vojnu o rakúske dedičstvo. Podporu mladej regentke poskytlo Uhorsko. Za uhorskú kráľovnú ju korunovali 25. júna 1741 v Dóme sv. Martina v Pressburgu (dnešnej Bratislave), za českú kráľovnú 12. mája 1743 v Katedrále sv. Víta v Prahe. Titul cisárovnej získala, keď sa jej manžel František I. Štefan Lotrinský stal 4. októbra 1745 cisárom Svätej ríše rímskej. Ona sama sa nikdy vládnucou cisárovnou nestala.

Prvé obdobie jej vlády bolo plné politických a vojenských konfliktov. Zlom nastal po nečakanej smrti manžela v roku 1765. Mária Terézia sa v zármutku stiahla do úzadia a rímsko-nemeckým cisárom a spoluregentom habsburskej monarchie sa stal jej prvorodený syn Jozef II. Toto obdobie, označované ako druhé obdobie vlády Márie Terézie (1765 – 1780), je spojené s mnohými reformami, ako napríklad úprava poddanskej otázky, reforma súdnictva, katolíckej cirkvi a školstva. Mária Terézia zomrela 29. novembra 1780 vo viedenskom Hofburgu.


Vitam et sanguinem

Jedným z námetov, ktorý je v zbierke Galérie mesta Bratislavy pomerne hojne zastúpený, je Mária Terézia na uhorskom sneme 11. septembra 1741 v Pressburgu. Mladá uhorská kráľovná predstúpila v trónnej sieni Bratislavského hradu pred zástupcov uhorských stavov. Bola v neľahkej situácii, od uhorskej šľachty žiadala finančnú a vojenskú pomoc. Mnohé romantické opisy vykreslili, ako v smútočných šatách s korunou na hlave vstala z trónu a s malou dcérkou prisatou k jej šatám a synom na rukách presvedčila snem svojou rozhodnosťou, odvahou a šarmom. Šľachtici tasili šable a zvolali, až sa steny otriasali: „Vitam et sanguinem pro rege nostro“ (Život a krv za nášho kráľa) a „Moriamur pro rege nostro Maria Teresia“ (Zomrieme pre nášho kráľa Máriu Teréziu). Prisľúbili jej vyhlásenie šľachtickej podpory a zapojenie uhorského vojska do boja za záchranu rakúskeho dedičstva.

Lorenz Neumayer, R. Schein - Mária Terézia na uhorskom sneme 1741

Scéna pôvodne zachytila dve udalosti zo života Márie Terézie – snem z 11. septembra a predstavenie malého Jozefa, mužského potomka, uhorským stavom, ktoré sa odohralo 20. septembra 1741. Či už bolo zobrazenie s deťmi alebo bez nich, grafické listy, ktoré pre svoju dostupnosť slúžili ako nástroj propagandy, mali za úlohu vyvolať u širokej verejnosti patriotické predstavy. V súvislosti s rakúsko-uhorským vyrovnaním a najmä vznikom Rakúsko-Uhorska v roku 1867 dostal tento námet nový interpretačný rozmer.

Karol Frech - Pomník Márie Terézie v Bratislave, 1929Výročie Milénia (1896) dalo podnet na vytvorenie pre Bratislavu najznámejšieho zobrazeniu „Vitam et sanguinem“, ako pomník bratislavským korunováciám od bratislavského sochára Jána Fadrusza (1858 – 1903). Mária Terézia bola zvečnená v korunovačnom odeve na koni a z oboch strán stáli: uhorský magnát, ktorý k nej vzhliada s pravicou na srdci, a kuruc so štítom, ktorý hľadel smerom na Viedeň. Na pamiatku uhorských kráľovských korunovácií, ktoré sa v meste konali, pomník postavili na nábreží Dunaja, na mieste pôvodného korunovačného pahorka, v roku 1896, no odhalili ho až 16. mája nasledujúceho roku. V roku 1921 ho odporcovia monarchie zničili.

Kolekcia obsahuje texty z albumu „Mária Terézia“, ktorý pripravila Galéria mesta Bratislavy v spolupráci s Bratislavským okrášľovacím spolkom ako formu prezentácie grafických diel na papieri zo zbierky galérie.

  Tweet