V 70. a 80. rokoch 20. storočia vznikla na Slovensku pozoruhodná skupina umeleckých diel od rôznych autorov, kde sa sneh, iste aj vďaka jeho jedinečným estetickým a fyzikálnym vlastnostiam, objavuje ako prostriedok na vyjadrenie ideí a postojov k človeku, okoliu i smerovania umeleckej  tvorby.
 

Doplňujúce výtvarné diela k tomuto článku nájdete v kolekcii Sneh.

Viacero z týchto diel má povahu „tu a teraz“, alebo skôr „vtedy a tam“ prebiehajúcich činností umelcov, tzv. akcií. Tie trvajú určitý čas a zanechávajú v krajine stopu pohybu, znak, nápis či malý objekt podliehajúci procesu postupného zániku. Aj preto je dnes k dispozícii už len záznam ich priebehu na zväčša čiernobielej fotografii. Zdôrazňovanie procesu tvorby a zániku diel je často polemikou s ľudskými zásahmi do okolia. Sneh je v nich v kontexte vtedy nastupujúcich ekologických diskusií ideálnym materiálom pre demonštráciu činnosti bez trvalého zásahu.

Aktivity v zasneženom prostredí patria k pokračujúcim tendenciám umenia v krajine.

Viacerí umelci smerovali „von z mesta“ kvôli voľnosti prejavu a nekontrolovateľnosti zo strany štátu. Rudolf Sikora v diele Z mesta von jednoduchým gestom - vysypaním čierneho pigmentu, vytvoril dočasný symbol šípky smerom k voľnej prímestskej krajine. Môže poukazovať na voľnosť pohybu či oslobodenie sa z vopred vyznačených smerov a značení.

Rudolf Sikora - Z mesta von I., 1970, Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, GPB

Rudolf Sikora - Z mesta von I., 1970, Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, GPB


V roku 1970 slovenskí umelci zorganizovali vo Vysokých Tatrách aj prvý Festival snehu, ako podujatie výtvarných interpretácií. Sneh je pritom vnímaný ako výtvarný materiál s veľmi špecifickými vlastnosťami. Na jednej strane čistý sneh, podobne ako biely papier, priam vyzýva na zanechávanie stôp, na druhej strane je sneh vhodným materiálom pre modelovanie, pričom vyniká jeho procesuálnosť, teda nestálosť vymodelovaného tvaru. Navyše pominuteľnosť snehu robí diela ešte o čosi výnimočnejšími. A tak niektorých umelcov zaujal sneh aj vo svojej nehmotnej podobe a pracujú len s jeho ideou, s rôznymi posunmi a predstavami, ktoré so sebou nesie už samotné slovo sneh

 

 Michal Kern - Vytvoril som líniu, 1982

 Michal Kern - Vytvoril som líniu, 1982

Viaceré diela Michala Kerna predstavujú špecifický kontakt umelca s krajinou. Do krajiny vstupuje veľmi citlivo. Umelec si uvedomuje svoje telo a stopy, ktoré jeho aktivita v krajine zanecháva. Zároveň pracuje s fyzikálnymi danosťami prostredia. Napríklad so svetlom, reflexiou, ale aj skupenstvom materiálov. V zasneženej krajine je to práve dobrá viditeľnosť stôp. Kern stopami do snehu vytvára línie presne tak ako ceruzou na papier. To nakoniec podčiarkuje aj text v rohu fotografie: „Vytvoril som líniu sám sebou, svojim telom, napísal som ju bod po bode, krok za krokom.“ Dlhá línia miznúca za horizontom okrem iného predstavuje trasu, hranicu, vrstevnicu ... ľudské telo sa stáva kresliarskym nástrojom a krajina podkladom.

 

Daniel Fischer - Pocta Soutterovi, 1987–1988

Daniel Fischer - Pocta Soutterovi, 1987–1988

V maliarskej tvorbe Daniela Fischera sa v istom období výrazne objavuje motív akejsi mimikry. Umelec vstupuje do krajiny, no jeho stopy na prvý pohľad splývajú s prostredím. Maliar vytvorí „kópiu“ toho, čo vidí pred sebou a potom ju nechá zrásť s okolím. A aby divák túto hru pochopil, maliarsku podobu krajiny mierne deformuje umiestnením čiernych figúr.


Návrhy výtvarných aktivít

 

Od celku k detailu

Materiál: kartónové škatule, potravinárska fólia, lepiaca páska, veľká zasnežená plocha, fotoaparát, skicár, ceruza


Pohľad na zasneženú veľkú plochu (školský dvor). Sneh, ktorý zjednotil krajinu do jednej farby, stratili sa detaily. Sneh ako najkrehkejší a dočasný materiál. Ľahko nesie stopy, ale tak isto ich aj rýchlo zmaže. Každý žiak si dotvorí vlastnú stopu. Z kartónovej lepenky si vytvorí nový tvar stopy, s potravinovou fóliou a lepiacou páskou si ju pripevní k topánke. Celá trieda vytvára spoločne ornament, symbol, odkaz na veľkej a z nadhľadu viditeľnej ploche.
Pokračujeme hľadaním roztopených a neskôr primrznutých ornamentov na zamrznutých mlákach. Nájdeme tam konkrétne tvary? Kresbový (frotážový) alebo fotografický záznam.
 

Vladimír Kompánek - Stopy na snehu (1962)

Vladimír Kompánek - Stopy na snehu (1962)

 

Prírodné systémy

Materiál: papier, pravítko, kružidlo, farbičky alebo farebné papiere


Snehová vločka je jedným z prírodných fraktálov. Fraktál ako zložitý geometrický tvar s nekonečným povrchom ale konečným objemom. Má zvyčajne tvar šesťuholníka. Na príklade snehovej vločky môžeme demonštrovať symetriu, pravidelné opakovanie. Geometrickú konštrukciu fraktálu snehovej vločky môžeme skonštruovať podľa návodu Kochovej krivky. Na hárok papiera narysujeme rovnoramenný trojuholník. Jeho strany rozdelíme na tri tretiny. Nad strednou tretinou zostrojíme opäť rovnoramenný trojuholník. Postup opakujeme s každou vzniknutou úsečkou. Tento postup môžeme vyskúšať aj smerom dovnútra – vznikne tak Kochova anti-vločka. Po overení tohto postupu môžeme navrhnúť iné geometrické tvary, ktoré sa dajú deliť na tretiny.
Eugen Nevan - Vločky (zo skicára), okolo 1950, Slovenská národná galéria

Eugen Nevan - Vločky (zo skicára), okolo 1950, Slovenská národná galéria

 

Bezpredmetná krajina

Materiál: papier, písmenkové šablóny, pečiatkové sady písmen


Písmo a text ma tiež svoje miesto vo výtvarnom umení. Žiaci si zaspomínajú na zimné zážitky, ktoré môžu zaznamenať textom. Na nečisto si môžu zapísať zážitok, ku ktorému patrí aj opis zimnej krajiny. Na ďalší papier si načrtne jednotlivé plány krajiny –línie. Na vzniknuté línie píše alebo pečiatkovou metódou zapisuje vopred pripravený text. Obmením tak, že sa zameriame na popis charakteristiky zimnej krajiny s presahom k asociáciám.

Rudolf Sikora - Zo zápisníka I., 1968–1969, Slovenská národná galéria

Rudolf Sikora - Zo zápisníka I., 1968–1969, Slovenská národná galéria


Titulný obrázok: Rudolf Sikora - Z mesta von, 1970

 

Nové kolekcie, články a tipy na výtvarné diela 2x mesačne.
Odoslaním súhlasím so spracovaním osobných údajov.