„Táto výstava nemá prápor. Kto by tu hľadal skupinu s jedným a dovŕšeným umeleckým programom, sklamal by sa. Skôr nejednotnosť až príliš pestrá ju sprevádza. Ale po časoch umelej uniformity je to zjav sympatický a potrebný. Sme nová generácia. Túžba dopátrať sa pravdy v živote i umení a odpor k luhaniu sebe aj iným mení sa v nás po istých sklamaniach vo vášeň. Tam je naša sila. Jej ovocie ešte príde.“
Týmito slovami ukončil otvárací príhovor výstavy Mladé slovenské umenie začiatkom roku 1957 básnik a generačný spolupútnik Milan Rúfus, ktorý tak anticipoval vznik Skupiny Mikuláša Galandu na prvej spoločnej výstave v decembri toho roka v Žiline.
Vráťme sa ešte o dvadsať rokov dozadu a pripomeňme si slová Mikuláša Galandu na otvorení svojej výstavy v roku 1937 v Prostějove: „Výtvarník obyčajne má celkom iný pomer k svojim obrazom ako obecenstvo alebo výtvarný kritik. Obrazy sú mu láskou a posiela ich do sveta ako svoje deti – či obstoja, či nezapadnú v dennom zhone života. Tiež si treba uvedomiť, že obraz v ateliéri úplne ináč pôsobí ako na výstave. Spravidla stráca intimitu a atmosféru.
Obecenstvo na výstave si rado všíma námet, ale veľmi často si neuvedomuje, čo je pod rúchom tohto námetu. Pre umelca je dôležitá atmosféra, za akých okolností vznikol obraz. Výtvarný kritik spravidla však rozoberá techniku, spôsob podania a podobne. Tak vidíte, výtvarník, ako som naznačil, stojí v ohnisku, v centre týchto dvoch hľadísk. Keď maľuje pre obecenstvo, stráca kritiku, keď maľuje pre kritiku, stráca obecenstvo.“
Výstava Galanda a galandovci (Andrej Barčík, Anton Čutek, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Milan Paštéka, Andrej Rudavský, Ivan Štubňa, Pavol Tóth...) potrvá do 24.5.2026 v Slovenskej národnej galérii.
Kurátori: Martin Dostál, Martin Vančo
Vystavené diela (výber):
Celý text k výstave a ďalšie informácie k výstave nájdete na webstránke SNG.sk.