Keď sa v roku 1901 v Považskej Bystrici narodil Imrich Weiner, nik ešte netušil, že na svet prišiel lyrik, rebel, predovšetkým však maliar vyznávajúci talent, cit a rozum a ospevujúci i brániaci život. A tiež politik, pretože keď bolo treba, vedel kvôli politike nemaľovať, no v maľbe neprestal byť človekom politickým.

„Maliar sa vo mne prebudil toho dňa, keď som ukradol v škole prvú kriedu a nakreslil ňou na dlážku vzducholoď. K mojim prvým dosť problematickým úspechom na poli umenia patria aj sgrafitá, o ktoré som sa pokúsil skrutkovačom do čerstvej omietky. Žiaľ, vkusu mojej matky nevyhoveli. Dodnes sa pamätám na jej veľmi vyhranené pripomienky. A učiteľovi v škole sa nepáčili ani moje dekoratívne, dookrúhla ostrihané zošity. Škoda.“

V rokoch 1919 – 1922 študoval Weiner-Kráľ architektúru a maliarstvo na Českom vysokom učení technickom a na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe. Potom sa za výtvarným vzdelaním presúval po Európe. Od roku 1922 navštevoval Akadémiu výtvarných umení v nemeckom Düsseldorfe, v roku 1923 prešiel na Akadémiu výtvarných umení v Berlíne a od roku 1924 študoval na prestížnej École des Beaux-Arts v Paríži. Európske výtvarné akadémie pre neho znamenali rozšírenie a rozvinutie vlastného maliarskeho a kresliarskeho rukopisu, neboli však natoľko dôležité, aby v nich zotrval dlhší čas.

Imrich Weiner-Kráľ – Dvojportrét, 1930, Slovenská národná galéria

 

Maliar už od mladosti prejavoval hlboké sociálne cítenie, vzdor a nevšednú vnímavosť. So zanietením zobrazoval temné stránky ľudskej existencie, smútky, lopotu, tragédiu vojnového ničenia a nezmyselnej smrti. Mal dar intenzívne prežívať dobu, v ktorej žil. Svojimi dielami vypovedá o sebe, o svete, o svete v sebe, o sebe vo svete. Zaujímal ho tiež osud slovenskej ženy. V detstve poznal jej bezstarostné dievčenstvo, no neskôr, pri svojich návratoch domov, stretával starnúce zrobené ženy, z tvárí ktorých čoraz viac mizli stopy viery v uskutočnenie ich životného sna. V prvej monografii Imra Weinera-Kráľa ešte z roku 1963 výtvarný teoretik Marian Váross napísal:

„Jednoduché veci sú hlavní hrdinovia jeho obrazov. Niektoré z nich sa stali priam rekvizitami, ktoré sa opakujú s neodbytnou naliehavosťou. Sprevádzajú a oživujú maliarov svet, poľudšťujú ho.“

Imrich Weiner-Kráľ – Okno, 1935, Slovenská národná galéria 

 

Po krátkom experimentovaní v začiatkoch 30. rokov 20. storočia objavil Weiner-Kráľ svoju vlastnú verziu surrealizmu. Pracoval najmä s poetickou silou obrazových asociácií. Figúry a predmety v jeho obrazoch slúžia ako výtvarne zaujímavé objekty a metafory zároveň. Pomocou symbolov ponúka zhustený náhľad do podstaty ľudskej existencie. Objavujú sa tu charakteristické znaky surrealizmu, ako napríklad monumentálne ľudské postavy, levitujúce predmety, oblaky ako alegória slobody, hra s časom a priestorom a pod. Ako autor však Weiner-Kráľ odmietal automatizmus – spontánnu tvorbu „bez rozmyslu“, ktorú často využívali maliari ako Salvador Dalí, Andreé Masson či Joan Miró. Slovenskú skutočnosť chcel totiž uchopiť premyslene a zobraziť ju v celej jej hĺbke.

Bezprostrednú zásluhu na príklone Weinera-Kráľa k surrealizmu mali jeho kolegovia z bratislavskej Školy umeleckých remesiel Mikuláš Galanda a František Malý. S Františkom Malým usporiadal Weiner v roku 1936 v Bratislave spoločnú výstavu, ktorá bola otvorene vyhlasovaná za prvú výstavu surrealizmu na Slovensku.

Imrich Weiner-Kráľ – Odpoludnie, okolo 1935, Slovenská národná galéria

 

Weiner-Kráľ je najsilnejší tam, kde organicky spája osobné so spoločenským, lyrické s epickým alebo dramatickým. V medzivojnovom období tak vznikli unikátne sociálne balady venované spoločenským problémom života na Slovensku. Rodná krajina mu bola doživotnou inšpiráciou, no nielen jej podoba, ktorú zažil a videl v detstve. Citlivo zachytával aj stopy hlbokých, zväčša násilných, politických a ekonomických zmien. Na mnohých jeho plátnach prevláda belasá farba, ktorú považoval za charakteristickú farbu slovenskej zeme.

„Pre mňa dominantnou sa stala belasá. Celé Slovensko má základnú farbu modrú. Vedel som, že impresionisti zakladali tiež na nej isté pravidelnosti a zákonitosti. Práve v tej modrej sa ukázala prvá zložitosť. Tých belasých farieb je fúra. Keď sa búrka zafarbila do indiga, stačila kobaltová sukňa sedliačky, aby sa rovnováha prehodila na stránku pastorálnej symfónie.“

Na veľkej krajinskej výstave výtvarného umenia v Bratislave bol Weiner-Kráľ zastúpený obrazom Matka. Pôsobivá harmónia zelenobelasej a pomarančovej farby niesla prostý ľudský obsah tradičného motívu. Nad kopcovitou krajinou sa vznáša slovenská sedliačka s bacuľatým dieťaťom. Jej poprsie prerastá vo farbe a hmote do zvlneného terénu. Obraz prienikov krajiny a ľudu.

Imrich Weiner-Kráľ – Matka, 1936, Slovenská národná galéria

 

Zadumaný výraz na maľbe Žena naznačuje neistotu budúcej matky. Žena sediaca na zoťatom strome si veľkými mozoľnatými rukami chráni ťarchavé brucho. Bokom stojí celkom drobný chlap so sekerou – jej manžel. Proporcie sú tu a na väčšine ďalších obrazov usporiadané podľa svojských, emocionálnych kritérií.

Imrich Weiner-Kráľ – Žena, 1935, Slovenská národná galéria

 

Na zemi sediaca žena sa neúnavne snaží vstať, no drevo, ktoré má naložené na chrbte, je príliš ťažké a tlačí ju k zemi. Obraz Žena s drevom nesie symboliku ťažko skúšaného Slovenska. Medzivojnové Československo síce patrilo medzi najvyspelejšie krajiny vtedajšej Európy a užívalo si zárodky demokracie, no najmä východné časti novej republiky trpeli chudobou, nezamestnanosťou a rapídnym vysťahovalectvom.

Imrich Weiner-Kráľ – Žena s drevom, 1935 – 1940, Stredoslovenská galéria

 

Weinerovo sociálne videnie sveta sa prehĺbilo častými návštevami Oravy a Podkarpatskej Rusi. Zážitky z nich zachytil v emocionálne nabitých dielach Rachovo a Orava.

Obraz Rachovo patrí medzi najvýznamnejšie diela autorovho medzivojnového obdobia. Dej vzniká skladaním viacerých perspektív, časových rovín, sna, spomienok, ale aj toho, čo sa skrýva v podvedomí. Kompozícia obrazu nie je vytvorená klasickou konštrukciou, neriadi sa zákonmi videnej skutočnosti, odráža priestor predstáv a imaginácie. V prvej línii vidno dve ženy, napoly chrbtom otočené k divákom. Mladé nahé dievča s kvetmi vo vlasoch je maliarovou často zobrazovanou spomienkou na mladosť. Predstavuje nehu, lásku a sexualitu. Pltník v diaľke zápasí so silným prúdom rieky. Môžeme ho vnímať ako zástupcu tradičného slovenského remesla alebo tiež alegoricky, ako mýtického prievozníka do ríše mŕtvych. Na plti sa plaví ešte jeden neznámy  človek v obleku, postava bez hlavy. Tajomný cudzinec, ktorý chcel len previesť na druhú stranu?

Imrich Weiner-Kráľ – Rachovo, 1935, Slovenská národná galéria

 

Vo figurálnej kompozícii Orava umiestnil Weiner-Kráľ našikmo stojaci korpus ľudového Krista na pravú zvislú zlatorezovú os. Farebnosť krucifixu sa účinne vyníma z pozadia čistého plátna, ktoré je len na určitých miestach pokryté farbou. Za hnedým, takmer iluzívnym krížom svietia červeno-biele odevy pracujúcich žien a modré náznaky oblohy a rieky, opäť s pltníkom. Plte a kompy patrili k maliarovým obľúbeným motívom. Spojenie plastického korpusu s plošnou maľbou bolo síce experimentom, ale nevtieravo úspešným. Zmes odkazov zo života oravskej dediny symbolizuje každodennú ťažkú prácu, ale aj zdravie a krásu.

Imrich Weiner-Kráľ – Orava, 1936, Oravská galéria

 

Politickosť Weinerovej maľby sa stupňuje v kompozícii z roku 1938 s názvom Bude vojna. Drobný olej zobrazuje mlčanlivý zástup ľudí rozličných povolaní, národností a veku. Tušíme, že sa tiahne do nekonečna, po ťažké chmáry na nízkej oblohe. Rezignované výrazy a miznúce tváre predvídajú biedu a stratu ľudskosti v nastávajúcom chaose, ktorý najviac zasiahne bežný ľud. Údesný výjav dotvára umelec torzom ženského aktu, ktorý si vypožičal z repertoáru surrealistických morbídností. Aj vďaka nemu dosiahol vnútorne protirečivú harmóniu smútku, absurdnosti, strachu i viery.

Imrich Weiner-Kráľ – Bude vojna, 1938, Galéria mesta Bratislavy 

 

Tušenie prichádzajúcich hrôz preniká mnohými obrazmi z tohto obdobia. Búrka znázorňuje dedinskú matku, jednu z umelcových pozemských madon, so spiacim dieťaťom na chrbte, putujúcu nevedno kam. Sprevádza ju prenikavý pohľad „ducha zeme“ a ťažké hrozivé kvapky, ktoré môžu symbolizovať padajúce bomby.

Imrich Weiner-Kráľ – Búrka, 1937, Slovenská národná galéria

 

Olejomaľbe Dievča dominuje hlava mŕtvej ženy so stekajúcou slzou (alebo kvapkou krvi) spočívajúca v pomyselnej prázdnote pustej vrchovitej krajiny. Figúra opäť pripomína anonymnosť manekýnov a torz, ktoré do ľudoprázdnych krajín umiestňoval Giorgio de Chirico, odkazujúc aj na chladnú krásu antických sôch a stratených platónskych ideálov.

Imrich Weiner-Kráľ – Dievča, 1935, Slovenská národná galéria

 

Viaceré diela Weinera-Kráľa tematizujú autorov židovský pôvod a hrozbu antisemitizmu. Židovská ulica – lyrický výjav z bratislavského geta, akoby predvídal atmosféru nasledujúcich rokov. Tónmi čiernej, tmavobelasej, ružovej, okrovej a bielej namaľoval autor existenčnú baladu v čase, keď ju ešte bolo spoza všednej každodennosti možné tušiť iba v náznakoch.

Imrich Weiner-Kráľ – Židovská ulica III., 1935, Slovenská národná galéria

 

V roku 1939 pripravoval Weiner-Kráľ výstavu vo Francúzsku, avšak historické udalosti sa vyvinuli takým tempom, že sa rozhodol v krajine zostať a pridať sa k ilegálnemu odboju. Vyrábal falošné doklady a potravinové lístky pre ľudí na úteku a kamarátov vo francúzskych koncentračných táboroch. Pokiaľ stíhal maľovať, bol prevažne lyrikom, niekedy s príchuťou nostalgie za svojím rodiskom, no ťažisko jeho práce spočívalo vo verejnej a politickej činnosti. V tom čase si zhotovil doklady na meno Kráľ a po vojne si ho ponechal ako druhé priezvisko. Na jeho obrazoch tak namiesto podpisu alebo iniciálok niekedy vidíme iba korunku.

Imro Weiner-Kráľ bol človek uzavretý. Len zriedkakedy dovolil niekomu nahliadnuť do svojho vnútra, no všetko, čo ho trápilo, sužovalo, ale aj tešilo, preniesol do metaforickej reči svojich obrazov. Treba ich len pozorne čítať a započúvať sa aj do vlastnej predstavivosti.

Neha a optimizmus, súcit a porozumenie, výkrik a obnažujúca obžaloba. Na prvý pohľad príliš veľké citové rozpätie na to, aby sa mohlo stať programom a obsahom tvorby jedného výtvarníka. A predsa… Desiatky olejov, každý iný. Zjednocuje ich názor, osobnosť, výraz a ojedinelý rukopis. Imrich Weiner-Kráľ hľadal vnútorné súvislosti medzi obsahom a formou, hlbšie zákonitosti medzi farbou a tvarom, a tie sa v jeho diele stali nositeľmi sily, pravdy a výrazu.

 

---

Použité zdroje:

KUDOLÁNI SRNENSKÁ, Dagmar – WEINER KRAL, Elise. Imro Weiner-Kráľ: Medzi snom a skutočnosťou / Entre Rêve et Réalité. Bratislava: Petrus, 2019.
VÁROSS, Marian. Imro Weiner-Kráľ. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, 1963.
Imro Weiner-Kráľ. 40 rokov umeleckej tvorby. Bratislava: Vydavateľstvo SFVU, 1961.
Imro Weiner-Kráľ: Maľba. Modra: Arias & Vanda Gallery, 2001.