Židovská ulica III.

Weiner precestoval Európu, študoval v Berlíne, Paríži, spolu so svojou vtedajšou partnerkou, fotografkou Irenou Blühovou, pobudol na Bauhause v Dessau, dobre poznal aktuálne trendy medzinárodnej avantgardy, ktoré vyskúšal aj vo svojej tvorbe. Práve toto „svetobežníctvo“ a kozmopolitizmus ho naopak obrátili k téme domova, ktorému rozumel azda najviac. Obľúbeným prostredím bola preňho aj Podkarpatská Rus (patriaca do štátno-územného celku prvej Československej republiky), kde sa oveľa okatejšie prejavovali nielen sociálne rozdiely, ale pretrvávali tradičné formy života. 

Väčšina Weinerových diel, ktoré vznikli v jeho vrcholnom období okolo rokov 1935 – 1936, sa vyznačovala hlbokým lyrizmom, bohatou predstavivosťou a významovou mnohoznačnosťou „čítania“ a tlmočenia ako napr. komorné Odpoludnie (1935). Surrealizmus bol však v chápaní tohto zapáleného bojovníka za sociálnu spravodlivosť „čosi viac ako realizmus“ – Židovská ulica (1935 – 1936) je mrazivo
konkrétna, s tragickou a zlou predtuchou, ktorá sa onedlho naplní...

Katarína Bajcurová ● Moderna : ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... / Koncepcia výstavy a text sprievodcu Katarína Bajcurová . Bratislava : Slovenská národná galéria, 2012