– Vladimír Beskid
Povahou svojich výstupov prevažne maliar, bytosťou skôr kreslič a vynálezca. Teoretikmi vnímaný a sám sebou definovaný ako veľké, staré či večné dieťa, ktoré sa hrá. Pre Marka Blaža (1972) je tvorba zjavne radostnou aktivitou a samotné obrazy stopami potešenia z nej. Jeho diela vytrhávajú diváka z všednej reality. Veci tu fungujú podľa vlastných pravidiel, autor porušuje konvencie, prevracia funkčné väzby a časopriestorové súvislosti.
Marko Blažo patrí k umelcom, ktorí v polovici 90. rokov minulého storočia tvorili generačnú vlnu novej konceptuálne orientovanej tvorby na Slovensku. Spočiatku pracoval najmä s objektom a inštaláciou, neskôr sa obrátil k dvojrozmerným médiám maľby, kresby a digitálnej grafiky. Využíva pritom najmä stratégiu narúšania a vzájomnej výmeny významov, kontextov, priestorov či postáv.
Zaužívaný a zdanlivo nedotknuteľný systém vzťahov narúša Blažo za pomoci tzv. výtvarných homoným, keď spája veci príbuzného vzhľadu, ale odlišných významov. Mnohokrát ide o čisto výtvarné asociácie, formálne hry, kde význam istú rolu hrať môže, ale nemusí.
Možno absurdne, ale hravo a vtipne pôsobí Blažove spracovanie Hokusaiovho obrazu Veľká vlna, ktorý zapája do vlastných výtvarných hier.
Hokusai (1760 – 1849), japonský maliar a drevorytec z obdobia Edo, vytvoril na vrchole svojej kariéry drevoryt Veľká vlna pri pobreží Kanagawy ako súčasť cestopisného grafického cyklu 36 pohľadov na horu Fudži. Kompozíciu vystaval tak, aby opticky rámovala horu Fudži v pozadí. Krivky vlny a tela jednej z lodí klesajú dosť nízko na to, aby odkryli základňu hory a strapatá morská pena vedie pohľad diváka priamo k jej zasneženému vrcholu. Vďaka dômyselnej perspektíve vzniká dojem, že najväčšia hora Japonska je oproti ozrutnej vlne zanedbateľne malá.
Toto ikonické dielo, ktoré postupne inšpirovalo desiatky výtvarných umelcov, dizajnérov či hudobných skladateľov, sa v časoch svojho vzniku vyrábalo sériovo a predávalo za cenu bežného drevorytu – približne dvoch porcií jedla.
Kacušika Hokusai – Veľká vlna pri pobreží Kanagawy, 1830–1832, Metropolitan museum of Art
Blažo graficky zasahuje do privlastneného obrazu, ktorý dopĺňa osobnou symbolikou a zaujímavo narúša pôvodnú kompozíciu. Digitálnymi úpravami variuje motív valiacej sa vlny.
V jeho podaní sa z morskej vlny stáva obria hlávková kapusta zakrývajúca všetko za ňou alebo fľaša naplnená hudobnými notami. Poštová známka v ďalšej z verzií rozohráva optickú hru vďaka pozvoľnému prechodu do siluety morskej peny, ktorá sa rozpadáva a vyzerá ako sneh padajúci na horu. Opakujúca sa žiletka zasa kompletne modifikuje celý pôvodný motív a jeho kompozíciu.
Marko Blažo – Hokusai 4, 2010, Slovenská národná galéria
Marko Blažo – Hokusai 11, 2010, Slovenská národná galéria
Marko Blažo – Hokusai 6, 2010, Slovenská národná galéria
Marko Blažo – Hokusai 2, 2010, Slovenská národná galéria
Marko Blažo – Hokusai 5, 2010, Slovenská národná galéria
Všetko sú to nečakané situácie, ktoré rušia zaužívané pravidlá, deformujú priestor a vytvárajú nové voľné asociácie. V niektorých dielach zo série sa pôvodné prvky takmer strácajú pod nánosmi autorských intervencií. Akoby sa autor pokúšal odľahčiť seriózne. Jeho inšpirácia pochádza z detského sveta, ktorému dominujú fantazijné predstavy nezávislé na pragmatike reálneho života. Ide o energickú, pútavú, všeobecne rozpoznateľnú, ale zároveň osobitú sériu, ktorá potvrdzuje Blažovu špecifickú symboliku.
Motívy z cyklu Hokusai recykluje Marko Blažo aj na ďalších dielach. Kapustná hlava, evokujúca svojou štruktúrou ľudský mozog, prekrýva mapu ostrova Tahiti v sérii Genealogy a stáva sa tak zároveň „stromom“. Žiletky a spinky perforujú stavby a rôzne objekty v nespočte Blažových grafických variácií.
Marko Blažo – Genealogy 2, 2009, Slovenská národná galéria
Marko Blažo – Munch, 2011, Súkromný majetok
Spôsob svojej tvorby opisuje Marko Blažo takto: „Najprv sú nápady, tie prvotné si čarbem na papiere. Ku kresbám pripisujem poznámky a ďalšie nápady. Keď sa niektorý z nich zdá byť zaujímavejší, zapnem počítač. V ňom je archív mojich starších nápadov, kresieb, fotografií, zrealizovaných vecí, ten nový často čerpá aj z toho archívu. Etapa tvorby pri počítači je asi kľúčová, bez ohľadu na to, či výsledný produkt bude grafika, obraz alebo objekt. Vzniká množstvo variantov na jednu tému. Ak si konečne vyberiem jeden variant ako definitívny, vtedy je optimálne s tým prestať, zakonzervovať, odložiť, nechať dozrieť. Po mesiaci, po dvoch sa k problému vrátim a zistím, že ten definitívny variant vôbec nebol najlepší. Vyberiem iný, ktorý dopracujem a opäť odložím, nechám dozrieť. Takto sa dá postupovať donekonečna. Medzitým dostanem pozvanie na nejakú výstavu. Vtedy vyberiem variant, ktorý ešte nestačil dozrieť a snažím sa vec rýchlo zrealizovať. Až v tomto štádiu prichádza na rad maľovanie, teda ak za maľovanie pokladáme namáčanie štetca do farby a jej rozotieranie na ploche plátna. Všetky popisované činnosti mi prinášajú potešenie a ak mám niekedy pocit, že sa mi niečo podarilo, je to fascinujúce.”
Marko Blažo – Hokusai 12, 2011, Slovenská národná galéria
Tvorba Marka Blaža bola vždy silne introvertná. Jeho nekonvenčné videnie sveta nie je bytostne autobiografiou, ani konceptualizmom. Pracuje ponorený do vlastného imaginárneho vesmíru, imúnny voči trendom nových médií.
„Veci, ktoré zažívam, vnímam a prijímam ma často rušia. Tvorím zvnútra seba. Zaoberám sa vecami, ktoré mám rád. Vracanie sa k starým motívom je pre mňa výzva. Akoby som trénoval svaly svojich obľúbených tém na rôznych strojoch v posilňovni.”
Marko Blažo študoval na VŠVU v Bratislave, v ateliéri Rudolfa Sikoru. Absolvoval študijné pobyty na École Nationale des Beaux-Arts v Dijone a na Slippery Rock University v USA. V roku 1999 sa podieľal na kolektívnej akcii Slovak Art for Free benátskeho bienále, v roku 2001 získal prestížnu Cenu Oskára Čepana a od roku 2004 dočasne pedagogicky pôsobil na Fakulte umení TU v Košiciach. V roku 2005 sa stal víťazom 16. ročníka podujatia Súčasná slovenská grafika, je tiež víťazom ArtSlant Award v Los Angeles a získal Cenu rektora Akadémií umení v Krakove.
Použité zdroje:
HANÁKOVÁ, Petra: Marko Blažo, Bratislava: White & Weiss Contemporary Art Gallery, 2017
GERŽOVÁ, Barbora: Marko Blažo / Ticho a pokoj, Nitra: Nitrianska galéria, 2013
Katarína Baraníková: Marko Blažo / Vyskytuje sa, Banská Bystrica: Stredoslovenská galéria, 2011
Marko Blažo: Maľba po maľbe, Bratislava: Slovenská národná galéria, 2011
Kvetoslava Podhorská: Marko Blažo, Košice: Košické kultúrne centrá, 2013