Denník je v prvom rade literárny žáner, no ako výtvarný koncept zaujal aj mnohé umelkyne a umelcov. Dokáže vizualizovať tvorivý proces od nápadu po výsledné dielo, zachytávať zaujímavé momenty z ciest či kreatívne interpretovať nevšedné a prehliadané detaily života. Denníkové záznamy niekedy zaujímavo skresľujú skutočnosť, vyjadrujú postoj k prežitým udalostiam alebo si dokonca privlastňujú budúcnosť.  Okrem spomienky tak čitateľom prinášajú aj možnosť nezvyčajného zážitku.

Umelecký pohľad na dlhší časový úsek umožňuje reflektovať zmenu, vývoj, myšlienkový posun. Cyklus Vladimíra Popoviča Šesť dní v ateliéri vyjadruje kreatívnu prácu zaznamenanú nie na papieri, ale v papieri. Popovič sa téme denníka venuje aj neskôr v kombinovaných lyrických maľbách, do ktorých vkladá poetické texty.

 
Vladimír Popovič – Šesť dní v ateliéri I., 1966 Vladimír Popovič – Šesť dní v ateliéri II., 1966Vladimír Popovič – Denník, 1963

 

Prerod konceptu a proces tvorby ako taký je častým motívom diel Denisy Lehockej. To, čo je pre mnohých iba prvým krokom, náčrtom, uvažovaním o umeleckom diele, je pre Lehockú dielom samotným. Čítanie denníka prezrádza čosi z intímneho sveta a odhaľuje jeho vnútorný pohyb.

Denisa Lehocká – Bez názvu, 1999

 

Pre denník ako žáner je veľmi dôležitá chronológia, no nemusí to tak byť vždy. Niekedy môžu byť zdôraznené iba dva momenty, pričom divák vie, čo sa odohralo v čase medzi nimi. Pri dokumentácii pracuje takýmto spôsobom procesuálne umenie, ktoré napríklad zaznamená začiatok a neskoršiu fázu hnilobného procesu.

 
Juraj Lipták – Bez názvu (Cesta), Slovenská národná galéria, 1967 – 1969

 

Ešte zaujímavejšie je potom vytváranie chronológie budúcnosti, keď sa otvára priestor (nielen) pre predstavivosť a fabuláciu. Ťažisko denníka sa presúva z akejsi bilancie a nostalgie do roviny plánovania a vyjadrovania túžob. Autorka alebo autor akoby získavali nad budúcnosťou „nadvládu“ a manipulovali s vnímaním reality. Najmä v prípade, ak je časové ukotvenie neisté a ani netušíme, či sledujeme autentický záznam alebo projekciu vecí, ktoré  sa ešte neudiali. Práve v kreatívnom chápaní zápisu, či už je to spôsob usporiadania udalostí alebo spôsob interpretácie jednotlivých zážitkov, dojmov a postojov, tkvie čaro umeleckých denníkov.

Rudolf Sikora – Čas...Priestor VI. (Priestor života II.), Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, 1974
 
Stanislav Filko – Asociácie XXVIII., Slovenská národná galéria, 1968 – 1969
 
Peter Bartoš – V našom čase I., Galéria umenia Ernesta Zmetáka, 2007

 

Výtvarné aktivity

 

Denníky si našli obľubu u detí i dospelých. Pomáhajú nám zorientovať sa v každodennosti, nepremeškať dôležité termíny a uchovať vzácne spomienky. Už samotná tvorba denníka ako objektu môže stimulovať nápady o ideách a pocitoch, pre ktoré bude schránkou.

Peter Kalmus – Denník hypochondra, Slovenská národná galéria, 2002 – 2006

 

Vyrobte si vlastný denník

Ako prvé si zvoľte formát denníka a to, čo bude jeho obsahom. Využiť sa dá aj recyklovateľný materiál, napríklad noviny. Vložte do denníka pár strán dolu hlavou a dokresľujte a prepisujte ich podľa vlastnej fantázie (vhodné aj pre zoznamovanie sa s písmenami).

Viazanie: Zoberte si iba časť papierov, preložte na polovicu a v linke ohybu ich pomocou ihly a nite zošite. Jednotlivé zväzky nakoniec spolu znovu zošite na chrbte denníka. Chrbát prelepte plátnom alebo textilnou lemovacou páskou. Použite tekuté lepidlo na papier.

Obal denníka vytvoríte z tvrdeného kartónu. Vyrežte dva rovnaké kusy kartónu pre titulnú a zadnú stranu denníka. Kartónový obal prelepte jedným kusom papiera alebo textíliou, aby boli titulná a zadná strana väzby spojené. Na záver lepidlom prilepte poslednú stranu denníka na vnútornú stranu kartónového obalu.

Alojz Rigele – Album portrétnych štúdií osobností, Slovenská národná galéria, okolo 1900

 

Záznamy plynutia času

V lete trávia deti viac času doma alebo na prázdninách. Výhľad z okna, nech sme kdekoľvek, je stále fascinujúci a my ho môžeme podrobne zaznamenať. Lepiacou páskou nalepte na okno priehľadnú fóliu alebo euroobal. Pozorujte cez ne scenériu – ulicu, ľudí, parkovisko, autá, bicykle... Obkreslite ich kontúry fixkou. Pozorujte zmeny počas dňa a zaznamenávajte ich prekrývaním čiar. Úloha sa dá variovať časovo (fázy dňa, týždňa, mesiaca...) alebo formálne – na každý záznam môžete použiť inú farbu fixky alebo pridávať rôzne fólie.

 

Vo farbe leta

Uchovajte si zážitok z obľúbeného miesta prostredníctvom farieb. Ak radi trávite čas pri vode, rozhliadnite sa okolo seba, vezmite si za hrsť zeme alebo steblo trávy, naberte vodu a maľujte. Hnedasto sfarbená zem spolu so zelenými odtieňmi zanechajú farebnú stopu. Tú môžete vytvoriť aj v domácom prostredí z rôznych druhov bylín, kvetov, ktoré si prinesiete z navštíveného miesta alebo vyhľadáte pre tento účel. Nazbierané rastliny zalejete horúcou vodou a necháte vylúhovať – čím dlhšie, tým intenzívnejšia farba vznikne. Na maľbu môžete  použiť priamo letné plody a sfarbiť si spomienku na jahodovo, čučoriedkovo, cviklovo...

Miroslav Ksandr – Príjemný deň, Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, 1994

 

Denné zadania do denníka

Aj počas leta môžete školopovinné deti hravo zapojiť do upevňovania si vedomostí. Každý deň im zadajte úlohu, ktorú majú splniť. Prvý deň si môže dieťa zaznamenať činnosti iba v slovesách – vstala, pozrela, usmiala, raňajkovala... Druhý deň si zapisuje všetky zvieratá, ktoré stretne. Ďalší deň zráta a značí počet krokov, spočítava  domy, ulice, lavičky v parku, kruhové objazdy... Obmieňajte úlohy, precvičujte slovenčinu, matematiku a prepájajte ich s inými predmetmi napríklad cez zážitky, kresby, myšlienkové mapy a pokusy.

Ľubomír Ďurček – Signály, Systém II., Slovenská národná galéria, 1977 – 1983
 

 

Pre ďalšie inšpirácie a príklady zápisníkov odporúčame kolekciu Skicáre.

Chceš umenie do mailovej schránky?

Nové kolekcie, články a tipy na výtvarné diela 2x mesačne.
Odoslaním súhlasím so spracovaním osobných údajov.