Voda v umeleckom svete zaujala niekoľko zásadných pozícií. V prvom rade je to materiál a výtvarný nástroj. Okrem toho aj vyjadrovací prostriedok, ale aj téma či motív viacerých umeleckých diel.

Sprievodná kolekcia k článku: Voda

Niektoré z týchto pozícií sa na prvý pohľad môžu zdať totožné, no treba si uvedomiť, že iné postavenie má výtvarný nástroj a iné vyjadrovací prostriedok. Kým ako nástroj je voda nevyhnutne potrebná k vzniku konkrétneho diela, napríklad hlinenej plastiky alebo akvarelovej maľby, pridanie väčšieho či menšieho množstva vody však ovplyvňuje dojem výsledného diela. A teda v tomto prípade už voda funguje ako vyjadrovací prostriedok. 

Zolo Palugyay - Pri vode (1931), Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, GPB

Zolo Palugyay - Pri vode (1931), Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, GPB

 

Špecifické je potom postavenie vody ako kompozičného prostriedku. Predovšetkým krajinárske výjavy využívajú vodné zdroje na kompozičné rozdelenie výjavu – rieka zvykne tvoriť líniu úbežníka, more zase líniu horizontu a vodná hladina svojím zrkadlením určuje os symetrie.

François Kollar - Rybári na mori (1938), Slovenská národná galéria, SNG

François Kollar - Rybári na mori (1938), Slovenská národná galéria, SNG

 

Zásadný rozdiel je tiež v prípade vody ako témy umeleckého diela a ako motívu, s ktorým umelec pracuje. Ako motív je voda často využívaná pre svoje špecifické vlastnosti -reflexívnosť, priehľadnosť, štruktúru vlnenia, koncentrických kruhov, kvapiek, stekania, špliechania a penenia. V nových médiách sa motív vody navyše spája so zvukovou asociáciou žblnkotu, zurčania, kvapkania, burácania, šumenia a pod. Motív vody tak napríklad na istý čas obsadil významné miesto v tvorbe slovenského fotografa Martina Martinčeka, ktorý práve v rôznych štruktúrach materiálov a povrchov nachádzal zaujímavé obrazy. Mnohé z nich vystupujú do popredia aj vďaka hre svetla odrážajúceho sa od vodnej plochy. Niekedy naopak nájde motív vody aj tam, kde voda nie je. Napríklad v letokruhoch stromu. 

Martin Martinček - Nezbadaný svet. Kruhy vo vode (1962), Slovenská národná galéria, SNG

Martin Martinček - Nezbadaný svet. Kruhy vo vode (1962), Slovenská národná galéria, SNG

 

Azda najmenej komplexný je pohľad na vodu ako na tému umeleckých diel. Každý umelec k nej totiž pristupuje z osobitého hľadiska. Tak napríklad s určitosťou sa téme vody a mora venujú umelci pobrežných regiónov. Prístup k moru je totiž neoddeliteľnou súčasťou života tamojšej spoločnosti a má dopad na väčšinu oblastí kultúry. Voda ako taká je nevyhnutná pre život vôbec, preto podnecuje aj k ekologickým diskusiám. V tomto prípade má významné miesto v oblasti grafického dizajnu. Avšak až v konceptuálnom umení je voda skutočne nosnou témou s ohľadom na široké spektrum jej významov. Preto viacerí umelci zdôrazňujú ideu vody tak, ako to urobil napríklad Július Koller. 

Július Koller - Čistá voda, Koncepcia účasti na „Otvorenom ateliéri“ (1970), Slovenská národná galéria, SNG

Július Koller - Čistá voda, Koncepcia účasti na „Otvorenom ateliéri“ (1970), Slovenská národná galéria, SNG 

 

Výtvarné aktivity – Lavírovanie

 

Vodná hladina

Vodná hladina ako zrkadlo odráža a láme svetelné lúče a vytvára tak svetelné reflexie. Žiaci rozdelení do väčších skupín (5-6) spoločne pracujú na výtvarnom stvárnení vodnej hladiny technikou maľby modrým atramentom na veľkoformátový pauzovací papier. Pauzovací papier si najprv štetcom navlhčia čistou vodou, na ktorý rôznymi výtvarnými gestami a intenzitou atramentu vytvárajú lavírovanú maľbu. Prebytočná voda sa odstráni pijakom, resp. servítkou. Žiaci následne zmizíkom vytvárajú biele svetelné odrazy, reflexie. Pauzovací papier sa odparením vody zvlní a vytvorí efekt vodnej hladiny odrážajúcej svetelné lúče. 

Blanka Votavová - Rieka (1970), Galéria umenia Ernesta Zmetáka, GNZ

Blanka Votavová - Rieka (1970), Galéria umenia Ernesta Zmetáka, GNZ

 

Hravé cvičenia s vodou

Voda má vlastnosť svetelné lúče nielen odrážať, ako v prípade vodnej hladiny, ale ich aj pohlcovať a lámať. Na papier si žiaci nakreslia pod seba dve menšie šípky a pozrú sa na ne cez číry sklenený pohár naplnený vodou. Šípky zmenia smer, čo demonštruje schopnosť vody lámať svetelné lúče a meniť ich smer. Táto schopnosť vody sa využije pri výtvarnom cvičení, v ktorom žiaci majú za úlohu stvárniť neustály pohyb vody. Pohyb vody vyjadria lineárnou kresbou. Pracujú s rôznou hustotou liniek, tvarovou modeláciou a s hrúbkou linky. V závere sa na kresby pozerajú cez číry sklenený pohár naplnený vodou a sledujú optické zmeny tvarov a pohyb kresby.

Pavol Hudec-Ahasver - Bez názvu II. (1976–1980), Slovenská národná galéria, SNG

Pavol Hudec-Ahasver - Bez názvu II. (1976–1980), Slovenská národná galéria, SNG

 

Lavírovaná maľba soľou

Pitná voda nemá farbu ani chuť, napriek tomu je živá a obsahuje minerály a stopové prvky. Množstvo minerálov vo vode ovplyvňuje jej slanosť. Na výtvarnú aktivitu použijeme akvarelové farby a kuchynskú soľ. Časť výkresu si žiaci navlhčia vodou. Zvolia si jednu farbu, ktorú rozpíjajú na výkrese a následne na akvarelovú maľbu aplikujú soľ. Pozorujte ako soľ odpudzuje farbu a aké efekty vytvára na výkrese. Postup opakujte na rôznych častiach výkresu, s rôznym množstvom soli a rôznou intenzitou použitej farby. Výsledná maľba je abstraktná kompozícia vytvorená akvarelovými farbami a kryštálikmi soli.

Július Nemčík - Jazero I. (1963), Slovenská národná galéria, SNG

Július Nemčík - Jazero I. (1963), Slovenská národná galéria, SNG

 

Kolobeh vody

V prírode je voda v neustálom pohybe. Témou výtvarnej aktivity je vznik búrky a kolobeh vody. Odporúča sa pre mladších žiakov 1. stupňa. Úlohou žiakov je vytvoriť búrku na sivom papieri pomocou vody, bielej a čiernej farby. Búrka na papieri bude vznikať postupne rovnako ako v prírode. Technika je maľba rukami. Žiaci si na celý formát sivého papiera nafŕkajú kvaky vody. Prstami namočenými v bielej temperovej farbe odtláčajú biele bodky na papieri (prvé malé oblaky). Na záver si deti dajú prsty druhej ruky do čiernej temperovej farby a krúživými pohybmi, imitujúcimi prevaľovanie oblakov vytvárajú na papieri búrku. Výtvarné vnemy môžeme podfarbiť zvukom, nahrávkou zvuku silného vetra, začínajúcim dažďom, zvukom búrky s hrmením. Nahrávka sa púšťa počas celého výtvarného cvičenia, podľa jednotlivých výtvarných krokov.

Mikuláš Palko - Prší II. (1972), Oravská galéria, OGD

Mikuláš Palko - Prší II. (1972), Oravská galéria, OGD


Sprievodná kolekcia k článku: Voda

Chceš umění do mailové schránky?

Nové kolekce, články a tipy na výtvarná díla 2x měsíčně
Odesláním souhlasím se zpracováním osobních údajů.