Január 1937: Pablo Ruiz Picasso (1881 – 1973) pripravuje vo svojom ateliéri novú sériu leptov s názvom Francov sen a lož. Chce stvárniť politické lži a absurditu, v ktorej sa ocitá Španielsko zmietané občianskou vojnou a diktatúrou Francisca Franca. Pred očami si premieta teror vládnuci v ostatných mesiacoch krajine, zničenie Múzea del Prado a strach šíriaci sa medzi obyvateľmi. V uplynulých rokoch Picasso menej maľoval, zato viac sa venoval poézii a písaniu.

Svoje politické postoje chce vyjadriť prostredníctvom štrnástich pohľadníc so sprievodným poetickým textom. S odstupom niekoľkých mesiacov však doplní sériu o ďalšie štyri obrázky. Chce ich predávať v španielskom pavilóne na Svetovom veľtrhu v Paríži. Ziskom z predaja plánuje podporiť republikánsku španielsku vládu. Vedú ho k tomu viaceré pohnútky.

 

 

Poézia, surrealizmus a politika v Picassovej tvorbe

 

Roky 1935 a 1936 boli v mnohých ohľadoch pre Picassa stresujúce. Jeho tvorbu v tomto období ovplyvnili komplikované vzťahy s viacerými ženami súčasne. Vyčerpávajúce rozvodové prieťahy s manželkou Oľgou Khokhlovou (s ktorou sa napokon nikdy nerozviedol, pretože jej odmietol dať polovicu svojho majetku), gravidita partnerky Marie-Thérèse Walter a v neposlednom rade osudové stretnutie so surrealistkou, poetkou a fotografkou Dorou Maar. To všetko na pozadí vyhrotenej politickej situácie, ktorá vyústila do takmer trojročnej občianskej vojny (1936 – 1939).

V novembri 1936 zahájil Franco letecký útok na Madrid. Keď bolo Múzeum del Prado zbombardované Francovým delostrelectvom, celá zbierka múzea musela byť z bezpečnostných dôvodov evakuovaná. Picasso, podráždený nezmyselným ničením „chrámu umenia“, prijal úlohu čestného exilového riaditeľa del Prado. Stal sa tiež hovorcom republikánskej vlády v snahe informovať o Francovom ničení španielskeho kultúrneho dedičstva. Franco totiž na verejnosti vystupoval ako znalec, obdivovateľ a ochranca tradičnej španielskej kultúry.

 

V tomto období boli v Španielsku populárne kreslené karikatúry, tzv. aleluyas^[1]. Vychádzali v novinovom formáte a sériu obrázkov spravidla sprevádzal krátky text. Z formy aleluyas vychádza aj Picassova satirická séria vytlačená technikou leptu z dvoch platní po deväť výjavov. Toto spojenie obrazu s prozaicko-poetickým textom je pozoruhodné, keďže v rámci Picassovej tvorby je jeho poézia skôr opomínaná.

 

Groteskný komix

 

Séria Francov sen a lož predstavuje neskrývaný politický protest. Picasso vykresľuje Franca ako groteskného šialeného diktátora v absurdných situáciách. Séria zdôrazňuje, že španielsky diktátor je utláčateľom, vrahom a nepriateľom umenia a národnej kultúry.

 

Obrázky tvoria voľnú dejovú líniu, podobne ako v komixe. Čítajú sa sprava doľava kvôli grafickej reverzii v tlači. Picasso mení postavu rytiera Dona Quijota na súčasného Franca, avšak surreálny naratív brutálnych scén je od naivného rytiera z La Mancha na míle vzdialený. Vzhľad diktátora v texte opisuje ako zlovestný polyp.

 

Francova postava spočiatku nesie meč a zástavu, no už v druhej scéne zástavu drží obrím falusom, zatiaľ čo balansuje ako povrazolezec z cirkusu. V nasledujúcej scéne Franco rozbíja klasickú sochu krompáčom, čo symbolizuje ničenie umenia v zbierkach Prada. Nasleduje Franco prezlečený za kurtizánu a boj so zúrivým býkom, symbolom Španielska. V ďalšej scéne sa Franco modlí na oltári peňazí.

 

Groteskný generál omylom zabije a v neskoršej scéne zožerie svojho koňa. V tejto súvislosti by sme mohli polemizovať o analógii s Hrôzami vojny či maľbou Saturn požiera svojho syna od Francisca Goyu. V ostatných scénach Franco jazdí na okrídlenom koni a potom na prasati, pričom po sebe zanecháva spúšť a mŕtvoly.

 

Úryvok z českého prekladu textu sprievodnej básne:

 

prapory smažící se na kastrolu se kroutí v černi
    inkoustové omáčky rozlité v kapkách krve
    která do ní střílí
    
silnice stoupá až k mrakům přivázaná za nohy
    k moři vosku které nechává hnít své vnitřnosti
    a plachta která je přikrývá zpívá a tančí
    šílená bolestí

(celý preklad básne dostupný tu)

 

Jednotlivé výjavy:

1. Franco na koni, švihá mečom a vlajkou
2. Franco s enormným falusom máva mečom a zástavou
3. Franco atakuje klasickú sochu krompáčom
4. Franco prezlečený za kurtizánu s kvetinou a vejárom
5. Franca naberá býk
6. Modliaci sa Franco obohnaný ostnatým drôtom
7. Franco sedí na mŕtvole koňa
8. Franco krotí okrídleného koňa
9. Franco jazdí na prasati s kopijou v ruke
10. Franco požiera mŕtveho koňa
11. Po boji s mŕtvolou
12. Po boji s koňom
13. Franco a býk
14. boj s býkom
15. Plačúca žena
16. žena uteká z horiaceho domu s dieťaťom
17. žena objímajúca dieťa
18. postrelená žena s deťmi v ruinách

 

Posledné štyri obrázky autor pridal 7. júna 1937 v reakcii na bombardovanie baskického mestečka Guernica. Tri z týchto scén priamo súvisia s prípravnými skicami k slávnej nástennej maľbe Guernica a sú na prvý pohľad štýlovo odlišné od zvyšku príbehu. V tom čase už Picasso na Guernice pracoval.

 

Portfólio bolo vydané v náklade 1 000 kusov a malo ambíciu osloviť široké publikum. Francov sen a lož sa nakoniec predával ako séria v celku pri príležitosti vystavenia maľby Guernica na svetovom veľtrhu v Paríži v novembri 1937. Guernica je dodnes mementom tragédie a všeobecným symbolom hrôz vojny a nacizmu.

„Španielsky boj je bojom reakcie proti ľuďom, proti slobode… V paneli, na ktorom pracujem, ktorý sa bude volať Guernica, a vo všetkých mojich predchádzajúcich prácach, jasne vyjadrujem môj odpor k vojenskej triede, ktorá potopila Španielsko v oceáne utrpenia a smrti…”^[2]

 

---

^[1] Aleluyas plnili dvojaký účel: vzdelávali a bavili čitateľov. Najčastejšie sa tento formát využíval na spropagovanie populárnej španielskej literatúry, či ako biografia významných osobností, svätcov a udalostí. Okrem iného mali aj moralizujúci charakter, najmä v prípade, ak propagovali histórie a životy svätcov.
https://europeancollections.wordpress.com/2017/03/31/a-collection-of-spanish-broadsides-bequeathed-by-e-m-wilson/

^[2]Alfred H. Barr, Jr., Picasso: Fifty Years of His Art (New York: Simon and Schuster for the Museum of Modern Art, 1946), p. 202. cit. podľa Wood, Derek: the Dream and lie of Franco, University of Iowa, Iowa Research online, 1976, s. 2.

Zdroj prekladu: DE MICHELI, Mario: Picassovo literární dílo, Praha: Odeon, 1967.