Odovzdávanie kontingentu na hornej Orave

Odovzdávanie kontingentu na Hornej Orave od Márie Medveckej patrí medzi najznámejšie diela slovenského socialistického realizmu. Autorka bola zaň ovenčená Štátnou cenou Klementa Gottwalda. Obraz doslova obehol všetky veľké výstavy v prvej polovici päťdesiatych rokov. Úspech tohto obrazu nebol ani tak v zvládnutí realistickej maľby, napriek tomu, že údajne celé dielo dýcha sviežim optimizmom, bola to predovšetkým téma, resp. jej spracovanie, vďaka čomu bolo oslavované. Autorka si vybrala jednu z nepopulárnych praktík obdobia nástupu socialistického poľnohospodárstva, súvisiacu s kolektivizáciou dediny – odovzdávanie predpísaných potravinových „prebytkov“ štátu, tzv. kontingentov. Téma, ktorá úzko súvisela so zakladaním družstiev a na Slovensku patrila v tom čase k politicky najcitlivejším. 

Kolektivizácia a zakladanie družstiev sa organizovalo násilnou cestou, čo v roku 1953 kritizoval aj sám Antonín Zápotocký a čo napokon celý proces iba skomplikovalo. Práve preto bolo jej propagandistické stvárnenie u politikov také populárne, pretože Medvecká spravila presne to, čo sa vyžadovalo – nielenže ponúkla „návod“, ako sa v novej situácii správať, ale „na slávu večnú“ zobrazila dejinný úsek tak, ako mal prebiehať, ako si strana želala, aby prebiehal, a ako si želala, aby sa naň spomínalo. Preto je Odovzdávanie kontingentu v tomto kontexte dielom sorely „par excellence“. 

A práve preto ho v tom čase na Orave neprijali dobre, pre toto klamstvo, ktoré bolo v Prahe a Bratislave oslavované – „v čase vzniku diela sa na umelkyňu mnohí krajania na Orave hnevali, pretože v skutočnosti kontingenty neodovzdávali s tým úsmevom, ktorý ona predvídala – ale po čase, keď družstevné hnutie zapustilo hlboké korene, prihlásili sa k jej vtedajšiemu chápaniu, a toto sa volá budúcnostný aspekt“. 

Hoci interpretácie Medveckej diel boli vysvetľované ako niečo, čo predbieha aktuálne myslenie ľudí a ponúka akúsi víziu budúceho pochopenia, dnes sú ukážkou toho nepríjemnejšieho, čo socialistický realizmus tých čias vyprodukoval. Oslavujú konkrétne tragické úseky našich dejín.

Alexandra Kusá ● KUSÁ, Alexandra. Prerušená pieseň : Výtvarné umenie v časoch stalinskej kultúrnej praxe 1948-1956. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2019.