Ukrižovanie

Maliar, grafik, ilustrátor, scénický výtvarník, autor monumentálno-dekoratívnych diel, zakladateľská osobnosť slovenskej moderny, patrí k najoriginálnejším umelcom 20. storočia. Po ročnom štúdiu na súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého študoval Fulla od roku 1922 na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe. Počas pražských štúdií sa spriatelil s M. Galandom. Po absolutóriu pôsobil na Škole umeleckých remesiel v Bratislave spolu s M. Galandom. Spolupráca oboch umelcov sa naplno rozvinula a vyvrcholila vydaním prvého manifestu slovenského moderného maliarstva Súkromné listy Fullu a Galandu (1930 – 1932 ).

„Líniotvary“ a „farboplochy“ sa stali predmetom Fullovho trvalého tvorivého výskumu: hľadal syntézu zložky racionálnej s citovou, dynamickú súhru „líniotvarov,“ ako prvku konštruujúceho kompozíciu a „farboplôch“, ktoré napĺňajú obraz emocionálnosťou a priestorovou hĺbkou. Pri tvorbe „nového slovenského obrazu“ sa inšpiroval nielen modernými umeleckými hnutiami a poučeniami z Kandinského, Chagalla a Kleea, ale aj stredovekým maliarstvom, ikonopisnou maľbou, detským výtvarným prejavom. Vychádzal aj z ľudového umenia, najmä malieb na skle a plastík so sakrálnou tematikou, na ktorých ho fascinovala štýlová jednota, výtvarná metafora a znakovosť v tvare a dekore. 

Svoje dielo daroval štátu, nachádza sa v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku (od roku 1969), ktorá je v správe Slovenskej národnej galérie. V roku 1937 bola Fullova tvorba ocenená Grand Prix a striebornou medailou na Svetovej výstave v Paríži a Zlatou medailou na Svetovej výstave v Bruseli v roku 1958.

Katarína Čierna ● katalóg k výstave Medzi selankou a drámou – príbeh zbierky insitného umenia v SNG