Biblický príbeh o Babylonskej veži rozpráva, ako ľudia stavali vežu, ktorou by dosiahli až do neba a vlastným konaním by tak urobili obraz svojej veľkosti. Aj napriek tomu, že tento príbeh má svoju univerzalitu vinúcu sa ľudskými dejinami, je to príbeh silne náboženský, ktorý uzatvára rozprávanie o vine a treste v biblických pradejinách (Gn 4-11). V uvedenom zmysle toto archetypálne posolstvo o „človeku v revolte“, o ľudskom vzdore voči Bohu končí príbeh o stavaní veže bez úspechu. Výsledkom je blúdenie človeka labyrintom sveta, ktoré bude trvať ešte dlho, než nájde raj svojho srdca.

Po vytvorení najznámejších diel s touto témou maliarom Pietrom Brueghelom st. (okolo 1525 – 1569) sa v Nizozemsku spustila hotová babylonománia, ktorej výsledkom je doteraz zachovaných asi 200 obrazov vytvorených v pomerne krátkom období niekoľkých desaťročí. Na otázku, čo spôsobilo obľubu tohto motívu, sa ponúka aj číro umelecké vysvetlenie, dané jednoducho atraktivitou samotného námetu. Už od 15. storočia má formu obvykle sedemstupňovej veže okrúhleho alebo oválneho pôdorysu, pričom okolo stupňov obieha špirálovito vedená rampa. Umelci sa zvykli inšpirovať aj pohľadom na ruinu rímskeho Kolosea a po Brueghelovi sa veľmi rozšírilo aj zobrazovanie náhľadu do vnútra veže, čím sa naznačuje jej nedokončenosť. V stvárnení sa tak spája dynamika formy špirály s obsahovým prvkom siahania po vyšších sférach, ktoré sa premieňa na univerzálnu metaforu pokroku. Okolo stavby a v pozadí býva zobrazované množstvo ďalších objektov, pôsobiacich ako mierka a nepatrná kulisa veže, ktorá napriek veľkému úsiliu ostáva nedokončená a napokon sa stane symbolom ich odcudzenia a zmätenia jazykov jej stavebníkov.
 

datovanie:
miery: výška 98.5 cm, šírka 134.0 cm
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: náboženský motív
v kolekciách:
materiál: plátno
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 2248
licencia: Creative Commons License voľné dielo

vyhľadávať podľa farieb diela