Manifestácia za Pittsburskú dohodu v Bratislave, Jozef Tiso pri prejave

Priamym následkom Mníchovskej dohody sú okamžité spoločensko-politické zmeny na území strednej a východnej Európy. Podľa nemeckej analýzy, ktorú si necháva ešte v októbri vypracovať Adolf Hitler, majú Slováci 4 možnosti:

• osamostatniť sa a založiť vlastný štát,
• vyhlásiť autonómiu v rámci Československej republiky,
• vyhlásiť autonómiu s orientáciou na Maďarsko a prípadným spojením so svojím južným susedom,
• vyhlásiť autonómiu s orientáciou na svojho severného suseda, Poľsko.

Dňa 6. októbra sa v Žiline stretnú predstavitelia HSĽS s predstaviteľmi menších politických strán, aby im predstavili svoj návrh autonómie Slovenska v rámci Československej republiky. V dokumentoch, ktoré na žilinskej konferencii HSĽS prezentuje, sa Slovensko hlási k „mierovému riešeniu sporov v duchu mníchovskej dohody. V Manifeste strana privítala Mníchovskú dohodu a zároveň zdôraznila, že “vytrváme po boku národov bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia”. Žiadala tiež “okamžité prevzatie výkonnej a vládnej moci na Slovensku Slovákmi”, pričom skoro sa ukázalo, že v ponímaní politikov HSĽS bola Slovákov oprávnená reprezentovať len ich strana.