Postup rýchlej brigády na Ukrajine

Jozef Cincík

Jozef Cincík - Postup rýchlej brigády na Ukrajine

Slovenská armáda sa po boku nemeckej armády zúčastnila ťaženia proti Poľsku v septembri 1939 a v júni 1941 útoku na Sovietsky zväz. „Slovenskú armádu nacisti, prirodzene, nepovažovali za plnohodnotného spojenca, ale jej nasadenie na východe vedeli veľmi dobre propagandisticky využiť: bola to jediná armáda slovanského štátu, bojujúca proti veľmoci, ktorá navzdory svojmu komunistickému režimu platila stále za symbol slovanských národov.“

Vojnové reportáže z okupovaných území Sovietskeho zväzu vznikali najmä preto, aby utvrdzovali Slovákov o zmysle a význame vojenských operácií slovenskej armády. To však neznamená, že mnohé z nich nedemonštrovali skutočné vojnové udalosti a nevytvárali čiastočný obraz o vojne na východe. 

Podstatná časť fotografií, ktorá vznikla na východnom fronte, je inscenovaná. Snímaná situácia je vopred premyslená a skonštruovaná. Vojnové fotoreportáže, realizované striedavo dvoma vojnovými reportérmi – Jozefom Cincíkom a Jozefom Teslíkom, možno z hľadiska miery ich „autenticity“ rozdeliť do troch základných kategórií. K propagandistickým záberom patria fotografie, ktoré sú totálnou ilúziou o vojnovej realite. Ďalej mnohé fotografie zaznamenávali rekonštruované situácie, ktoré sa bežne na bojisku stávali, a napokon sú to priame a bezprostredné reportáže. 

Prvú kategóriu tvoria fotografie propagujúce konkrétne ideologické posolstvá smerujúce k národu: napríklad lúčiace sa „haemistky“ na slovenských železničných staniciach s vojakmi odchádzajúcimi na front, ďalej sú to vojaci čítajúci denník HSĽS Slovák, časté boli i podoby vzájomného „priateľstva“ a porozumenia slovenských a nemeckých vojakov atď. 

Pre druhú kategóriu fotografií je typické inscenovanie udalostí, ktoré sa na fronte bežne stávali, vychádzali z osobnej skúsenosti členov armády. Boli pre fotografa príliš nebezpečné, a preto praxou vojnových reportérov bola čo možno najverenejšia rekonštrukcia týchto udalostí. Hoci boli fotografie v dobovej tlači prezentované ako autentické, nebolo tomu tak. Do istej miery by sme takéto fotografie mohli považovať za akýsi „naratív“ o pravde z vojnovej reality. Najucelenejšia reportáž dokumentuje inscenáciu bojov o ukrajinskú obec Lipovec, kde slovenská armáda zviedla pravdepodobne najsilnejšie boje o malú časť sovietskeho územia. S odstupom krátkeho času nafotil Jozef Cincík rekonštrukcie vojnových udalostí so skupinou 6-8 vojakov v teritóriu, kde sa boje skutočne odohrávali. Preto „otázkou nie je, ako presne, alebo ako objektívne fotografie reprezentujú skúsenosť reality, ale či ony alebo akékoľvek iné druhy obrazov môžu byť použité na ‚prerozprávanie pravdy‘ o realite, ktorej podoba sama osebe môže byť ilúziou“.

Napokon vznikali na východnom fronte aj priame a bezprostredné zábery. Týkali sa rutinnej práce vojakov pri zaisťovaní dobytého územia alebo pri zabezpečovaní ostrahy nad sovietskymi zajatcami.

Bohunka Koklesová ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)

datovanie:
miery: výška 25,51 cm, šírka 24 cm
výtvarný druh: fotografia
žáner: krajina s figurálnym motívom
vojnový motív
v kolekciách:
technika: čiernobiela fotografia
inštitúcia: Slovenský národný archív, Bratislava – fond STK

súvisiace diela

Jozef Cincík - Slovenskí a nemeckí vojaci pri zábave Jozef Cincík - Stanový tábor slovenských vojakov Jozef Cincík - Šumenie klasov spieva pohrebnú pieseň padlému hrdinovi Jozef Cincík - Slovenskí vojaci v čase voľna na východnom fronte - Veselý rozhovor s veliteľom Jozef Cincík - Z vojny v ZSSR - Naklonený betónový mlyn v meste Pologi Tibor Borský - 21.8.1968 Viliam Malík - Zo súboru Repatrianti Viliam Malík - Apolka horí (16.6.1944) Karol Aufricht - Zrkadlo doby Neznámy maliar - Obriezka Krista Karol Kállay - Hutník z Istebného Karol Kállay - Z Podbrezovských železiarní Janko Alexy - Bitka pri Devíne Janko Alexy - Mojmírova smrť II. Karol Aufricht - Asfaltéri Jozef Jankovič - Československo II. Mikuláš Galanda - Stretnutie Karol Ondreička - Slovenská Madona Pavol Poljak - Bratislava. Rafinéria Apollo a prístav po bombardovaní III. Pavol Poljak - Bratislava. Rafinéria Apollo a prístav po bombardovaní V. Martin Martinček - Po žatve II. Miloš Dohnány - Bez názvu (Autá v snehu) Iľja Jozef Marko - Byt v pivnici Jozef Fedora - Hlava muža z koncentráku Jozef Fedora - Spomienky na domov Jozef Fedora - Na prični v koncentračnom tábore Nizozemský maliar zo 17. storočia, Holandský maliar zo 17. storočia - Babylonská veža Jozef Fedora - Sediaci muž na drevenej lavici Jozef Fedora - Na dlažbe v koncentračnom tábore Ladislav Bielik - August 1968