Epidemy

Málo známy, avšak skvelý komárňanský maliar včasnej moderny Karol Harmos (1879–1956) vystihol krátko po 1. svetovej vojne dobovú atmosféru, v ktorej rezonovala nielen spomienka na vojnu, ale najmä dôsledky tzv. španielskej chrípky, ktorej medzi rokmi 1918–1920 na celom svete padlo za obeť 50 miliónov ľudí.

Pozoruhodná sa v tejto súvislosti javí stratégia vizualizácie nebezpečenstva, ktoré — vtedy ani teraz — nebolo a nie je vidno voľným okom. Kým Harmos, celkom v tradícii stredovekých beštiárií, na zviditeľnenie organizmov roznášajúcich epidémiu zvolil síce odpudivé, no z hľadiska „telesnej stavby” uveriteľné pestrofarebné príšery, dnešný mediálny svet pred umeleckými fantáziami takmer výlučne uprednostňuje vedecké (mikroskopické) zobrazenia koronavírusu. A predsa — najčastejšie ich manipuluje, štylizuje farebnými filtrami, alebo ich redukuje na grafické znaky.

Dušan Buran ● “Sedem vecí o…”: Pohromy, epidémie a starostlivosť o chorých v zrkadle (prevažne) starého umenia