Vo viacerých prácach sa Eva Kmentová vracia k motívom stĺpu a vajca, obsahujúcim základné genderové napätie ženského a mužského princípu – oblý motív vajca ako symbol plodnosti a stĺp ako mužský prvok.
Od polovice šesťdesiatych rokov (Plod, 1964) vytvorila takmer 20 sochárskych diel (reliéfy, monumentálne práce) s motívom vajca – elementárnym tvarom, ktorý symbolizuje počiatok, jednotu, totalitu, zárodočný život, zrodenie, obnovu, krehkosť, materstvo, plodnosť, dokonalosť, univerzum.
Podľa textu Františka Šmejkala autorka sa k tomuto symbolu vracala bez vedomia bližších významov v dejinách a kultúre, ale vajce ako archetypálny tvar uplatnila vo viacerých dielach ako symbol zrodenia z chaosu (Plod, 1964). Voľné asociácie nájdeme i vo viacerých stélach ako počiatok, zárodok života (Semeno, 1966; Zrod, 1966), odkazujúcich na pravidelné a nemenné sebaobnovujúce sa cykly prírody, ku ktorým sa mnohé ženské autorky vracajú nielen v sochárstve, ale predovšetkým v privátnej akcii alebo happeningoch.
Mýtické, rituálne prvky vychádzajúce z prírodných zákonitostí, typické pre ženské autorky v sedemdesiatych rokoch, tak nachádzame v sochárstve ako v tradičnom médiu. V niektorých dielach sa snažila Kmentová prepojiť predstavu hlavy s vajcom (Svaté hlavy / Sväté hlavy, 1967; Busta, 1967; Hlava, která chce spát / Hlava, ktorá chce spať, 1967).
K motívu vajca sa Kmentová vrátila legendárnym dielom Lidské vejce (Ľudské vajce, 1968) – negatívnym odliatkom jej vlastného do klbka schúleného tela vo vajci: „Je to výrazná metafora návratu do prenatálního stavu, do této navždy ztracené hlubiny bezpečnosti, po níž celý život podvědomě toužíme a do níž se, jak rozpoznal už Sigmund Freud, každou noc alespoň dočasně vracíme: ‚Stahujeme se... do stavu před světem, tedy do existence v matčině těle. Vytváříme si alespoň podobné poměry jako tehdy: teplo, tmu, nepřítomnost vzruchu. Někteří z nás se stočí do klubíčka a zaujmou k spánku podobné držení těla jako v matčině lůně. Tato nostalgická touha po návratu k našemu vlastnímu počátku, k životu před životem, je zároveň kosmickou nostalgií po původní jednotě, která byla na počátku, ještě než začal existovat život. Proto bývá návrat do intrauterinálního stavu tak často asociován s kosmickým vejcem.‘“
Vladimíra Büngerová ●
katalóg k výstave Sochárky, SNG, 2015
