Nápisy

Tento nenápadný, potmehúdsky zmysel pre humor sa objavuje vo viacerých záberoch, ktoré autor získal počas svojich pracovných výjazdov na vidiek. Okrem povinných snímok z roľníckych družstiev pre časopis, so zjavným potešením zaznamenával texty propagandistických hesiel v prostrediach, v ktorých pôsobili obzvlášť nemiestne.

Pôvodne surrealistickú poetiku absurdných kombinácií nesúrodých objektov obohatil o nový aktuálne „socialistický“ alebo v inom slova zmysle konceptuálny rozmer. Prvýkrát sa tu viditeľne prejavuje jeho neskoršie vyslovená autorská zásada: „Usilujem sa predvídať, čo je z dnešnej reality pominuteľné“.

Na jeho snímkach sa tabuľa, označujúca dnes už takmer zabudnutý inštitút Družstevnej školy práce, umiestnená pôvodne na ošarpanom priečelí dedinského kina, sa zrazu ocitne ako izolačná podložka pod kachľami. Asi ťažko si predstaviť lepší príklad pominuteľnosti ľudských výmyslov, podivnej recyklácie civilizačných produktov.

Aurel Hrabušický ● Juraj Bartoš. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2009.