Pastelové veduty Šima-Svrčka
autorské motívy
Pastelové veduty Šima-Svrčka
autorské motívy
V roku 1996 začal Ján Šimo-Svrček (1922 – 2006) pretvárať svoju celoživotnú zbierku cestovných kresieb do techniky pastelu. Desiatky skíc architektonických pamiatok Slovenska – drevené kostolíky, renesančné veže, hrady a zámky – prekreslil v jednotnom štýle, ktorý prezrádza autorov srdečný vzťah k rodnej krajine.
Ján Šimo-Svrček sa narodil v Spišskej Novej Vsi a na Spiši strávil veľkú časť života. V mladosti chcel byť maliarom, ale uplatnil sa najmä v oblasti priemyselného dizajnu a interiérovej architektúry. Po štúdiu na VŠUP v Prahe (v ateliéri Pavla Smetanu a následne u Otta Rothmayera) nastúpil v roku 1951 ako priemyselný výtvarník v závode Nový domov v Spišskej Novej Vsi. Dizajnoval nábytok, interiéry odevných závodov a fabrík, kancelárie či pracovne (napr. aj ateliér Martina Benku), pričom kládol dôraz na jednoduchosť, eleganciu a cenovú dostupnosť výrobkov. Ako návrhár a neskôr stredoškolský pedagóg presadzoval idey funkcionalizmu a princíp jednotnej vizuálnej identity produktov naprieč rôznymi dizajnovými odvetviami. Venoval sa aj úžitkovej grafike (plagáty, diplomy, turistické mapy), scénografii a taktiež viedol expozíciu Múzea historického nábytku v Markušovciach. S nástupom normalizácie musel Šimo-Svrček ukončiť oficiálnu činnosť, keďže nebol členom komunistickej strany. Vstúpil do voľného povolania a navrhoval najmä interiéry kostolov a sobášnych siení.
Popri práci a počas študijných ciest v zahraničí veľa kreslil, všímal si najmä architektúru. Technikou fixu a flomasteru skicoval historické budovy a ulice v centrách Krakova, Gdansku, Budapešti, Leningradu či Bratislavy. Zaujali ho tiež obytné a priemyselné stavby v okolí svojho bydliska v Šuranoch a Nových Zámkoch. V niektorých skiciach detailne znázornil ornamenty, pouličný život a svetelnú atmosféru, inde si vystačil s jednoduchým kompozičným náčrtom. Veľké množstvo kresieb venoval téme hradov a sakrálnych stavieb v slovenských regiónoch.
Svoje početné kresby kultúrnych pamiatok Slovenska začal Šimo-Svrček počas 90. rokov prerábať do techniky suchého a mastného pastelu. Stovky vedút (krajinných alebo mestských panorám) z oblasti Spiša, Vysokých Tatier, Oravy, Šariša či Zemplína tak dostali novú, farebnú podobu. Sýte, kontrastné odtiene a výrazný rukopis dodávajú realistickým štúdiám stavieb priam rozprávkový nádych. Pohľad diváka priťahujú najmä expresívne línie oblohy a prírodného terénu, ktoré pripomínajú veterné prúdy, svetelné lúče, vrstevnice alebo siločiary. Autor nimi vyjadruje svoj citový vzťah k zobrazeným miestam a pamiatkam. Dynamické horizontálne ťahy sa pretínajú so statickou vertikálnosťou stavieb a vzájomne sa dopĺňajú.
Dokončením tejto encyklopedickej série zavŕšil Šimo-Svrček svoju celoživotnú kresliarsku tvorbu a čiastočne si splnil aj svoje maliarske ambície.
Veduty Šima-Svrčka umožňujú sledovať architektonické štýly rôznych historických období. Drevené gréckokatolícke chrámy zo 17. – 19. storočia majú zrubovú konštrukciu s trojdielnym členením priestoru a často s troma vežami zvyšujúcimi sa smerom na západ (trojitosť symbolizuje Svätú trojicu). Biele kampanily (samostatne stojace zvonice so štvorcovým pôdorysom) ukazujú elegantné renesančné tvaroslovie. Ich geometrické a rastlinné ornamenty sú sústredené na nárožiach, rímsach a cimburiach. Hrady a zámky predstavujú pestrú škálu stavieb od funkčných a udržiavaných komplexov až po opustené zrúcaniny zaoblené zubom času. Autor zdôrazňuje veľkoleposť krajiny a architektúry, neopomína však ani komorné pohľady a záhadné zákutia.
Spolu s neskoršou pastelovou sériou riečnych tiesňav a roklín majú tieto diela nespornú dokumentačnú a etnografickú hodnotu a môžu slúžiť aj ako inšpirácia na vlastivedné výlety po Slovensku. Kresby Jána Šima-Svrčka dnes tvoria významnú súčasť zbierok Galérie umelcov Spiša.