„Hlina oddávna priťahovala umelcov svojou plasticitou. Jej hojné využívanie ale vyvoláva chúlostivé otázky ohľadne jej statusu. Je možné, že toľkým umelcom slúžila a slúži ako materiál, s ktorým sa dá objavovať nepoznané a vybočovať zo zabehnutých koľají, práve preto, že je vnímaná ako prakticky bezcenná?“
Edmund de Waal
V pezinskej pobočke SNG, charizmatickom objekte Schaubmarovho mlyna patril celý rok (od mája 2018 do mája 2019) keramike. Výstava Z kruhu von – Moderná a súčasná slovenská keramika sledovala domácu ateliérovú tvorbu od 50. rokov do súčasnosti, s primárnym zacielením na interiérovú keramiku. Bola pokusom zoskupiť a konfrontovať viacero generácií keramikárskych tvorcov. Ukázala toto nenápadné, často zaznávané, ale mimoriadne životaschopné médium v jeho charakteristických i neobvyklých pozíciách. Bez nároku na chronologický výklad, zato so snahou pomenovať dôležité zástavky diania v slovenskom keramickom umení a dizajne. Základom výberu bola zbierka keramiky SNG, doplnená o významné práce súčasných tvorcov zo súkromných i inštitucionálnych zdrojov.
Výstava Z kruhu von, Schaubmarov mlyn, Pezinok, Foto: Juraj Starovecký, SNG
Kategórie na hlinených nohách
Oficiálna kategorizácia radila v minulosti keramiku medzi úžitkové umenia a táto konvencia do istej miery pretrváva dodnes. Príbeh (nielen) slovenskej keramiky je tak do veľkej miery o tom, ako sa s týmto názorom vyrovnávala.
Jej príbeh je zároveň o silnej úlohe tradičného hrnčiarstva, ktoré sa nadlho presadilo ako preferovaný štýl a zdroj tej „správnej“ autenticity. Pre slovenskú situáciu je príznačné aj to, že tu chýbal rozvinutý keramický priemysel a do roku 1992 aj vysokoškolský keramikársky odbor. Neustály pohyb medzi umením, remeslom a dizajnom je tak pre tvorcov keramiky dodnes prevládajúcou pracovnou metódou.
Cesty slovenských keramikárov, ale aj výtvarníkov, ktorí keramiku a hlinu do svojho programu vnášali sporadicky, sme na výstave prezentovali v niekoľkých okruhoch, mapujúcich charakteristické témy ako nádoba, tanier, figúra, ale tiež aktuálne formy ako objekt, site-specific, inštalácia a pod. Hlina je médium s archaickým pôvodom, enigmatickou povesťou a vysokou technickou náročnosťou. Všímali sme si jej presvedčivosť, zrozumiteľnosť a univerzálnosť nielen v materialite, ale aj v mentálnom pôsobení na človeka a jeho osobné prostredie. Brali sme do úvahy aj významné zmeny, ktoré v posledných rokoch posunuli prácu s hlinou z okraja umeleckého diania smerom k rešpektu a medzinárodnému oceneniu.
Anna Horváthová – Priadka morušová I., II. 1995, Slovenská národná galéria
Dnu a von
V keramike má téma nádoby neutíchajúcu príťažlivosť. Nielen preto, že evokuje archetypálne i intímne spojenie človeka a zeme, ľudského a božského, elementárneho a referenčného. Prázdne a naplnené, vonkajšie a vnútorné, vzťahy priestoru vnútri a priestoru okolo...
Tieto princípy stále intenzívne zamestnávajú keramikárov v intuitívnej i pragmatickej rovine. Nádoba môže byť explicitne funkčná, alebo jej „užitočnosť“ môžu sprevádzať aj iné významy. Je to napr. prostá a nenápadná váza, do ktorej si celkom nenútene vložíte kyticu, ale tiež objekt, ktorý také jednoznačné impulzy nevysiela. V prípade série Dnu a von Zuzany Svatíkovej (2017) ponúka nádopa znepokojujúci a aj dosť drsný príbeh. To od krotkého domáceho riadu nečakáte. Na tomto princípe je postavených aj viacero starších objektov a nádob zo zbierky SNG. Spája ich sochársky definovaný tvar – napr. u Miloša Balgavého st. je to biomorfná štylizácia v plasticky alebo farebne šťavnatých glazúrach, u Eugénie Lugsovej zasa porcelánové skladby známych predmetov i svojbytných plastík, tematizujúcich spojenie žena – váza.
Miloš Balgavý st. – Kvet. Závesná keramická plastika, 1987, Slovenská národná galéria
Vzájomné prelínanie sa výtvarných disciplín a bohato nasýtenú tému nádoby sme sledovali aj v tvorbe generácie nastupujúcej po roku 1990. Napr. Edita Balážová vytvára objekty pre nekonvenčné „poľovnícke“ stolovanie ako svojráznu a temperamentnú skalickú verziu žánru. Ako archaickú, stopami času nasiaknutú schránku formuluje Malú vázu Teodor Lugs a k hline ako samonosnej výtvarnej možnosti sa obracajú o niekoľko dekád neskôr aj ďalší autori. Ivica Vidrová-Langerová stavia svoje šamotové odkazy na vázy ako energické, oživené totemy, Biela váza Andrey Čepiššákovej je zasa odzbrojujúco sviežim reportom o umení starých hrnčiarov.
Iný prístup k nádobe reprezentovala na výstave napr. Julie Horová. Jej vázy ukazujú hlboké poznanie domácej modernistickej tradície práce s tvarom a povrchom a tiež zmysel pre pomalú dokonalosť starej východnej keramiky. U nej, i u ďalších autorov (Zuzana Zemanová, Ľubomír Jakubčík, Eva Trachtová, Simona Janišová, Linda Viková a iní) je nádoba možnosťou všestranného materiálového i technologického experimentu, ktorý komunikuje najmä svojim tvarom a dizajnom.
Julie Horová – Prepelička I., 1958, Slovenská národná galéria
Od Malej vázy k Veľkému mydlu
Radikálne sa odstrihnúť alebo hľadať prieniky, podľahnúť zenovej príťažlivosti hrnčiarskeho kruhu, vábeniu engob a glazúr, alebo si pozíciu budovať z celkom inej méty? Hľadať neoverené a neisté trasy, navzdory zažitým historickým, technologickým, materiálovým i mentálnym trasám?
Rozchod s tradíciou, v slovenskej keramike zvlášť silne zakorenenou, na Slovensku razantnejšie nastúpil po druhej polovici 20. storočia. Trenažérom tohto experimentu sa stala najskôr plastika ako prirodzený prienik sochárskej a keramickej polohy. Iniciačnú rolu zohrala v tomto smere sochárka a dizajnérka Julie Horová s väzbami na progresívne prostredie bratislavskej Školy umeleckých remesiel. Významne k formovaniu modernej keramiky prispela aj jej žiačka Dagmar Rosůlková.
Viacerí z keramikárov sa rozhodli nevnímať regionálnu remeselnú históriu len ako ideologický príkaz a nechali ju prerásť osobným výtvarným príbehom – Miloš Balgavý st., Teodor Lugs, Eugénia Lugsová, Marián Polonský a ďalší. Zároveň sa otvárali sochárskym, maliarskym a dizajnérskym podnetom a podnikali výpravy, ktoré zľahka i hlboko testovali jestvujúce keramické kánony. Od realistickej figúry, cez redukované štylizácie až po abstraktne nazerané plastiky, keramické obrazy alebo reliéfy.
O hlinu ako plnohodnotný sochársky materiál začali prejavovať záujem aj tvorcovia mimo keramikárskej komunity. Jej materiálový, technologický i výrazový potenciál zaznamenali napr. Milan Paštéka, Alexander Ilečko, Rudolf Uher, Vladimír Havrilla. Od 60. rokov 20. storočia sa na Slovensku začala formovať cielená protiváha voči dekoratívno-úžitkovej tvorbe. Tón v nej udávali absolventi keramického a porcelánového odboru VŠUP v Prahe – Jozef Sušienka, Imrich Vanek, Juraj Marth a Ilja Holešovský. Rozostrenie hraníc medzi voľnými a aplikovanými výtvarnými druhmi zreteľne postihli a od konca 80. rokov presadzovali Ivica Vidrová-Langerová, Anna Horváthová, Gabriela Luptáková a ďalší.
Keramické dianie na Slovensku v tom období stimulujú aj sympóziá v Kalinove pri Lučenci či v Beladiciach. Ich zásluhou sa hlina intenzívne profilovala ako matéria so schopnosťou autentického výtvarného gesta. Vznikali tu procesuálne, konceptuálne aj intermediálne diela, land art, plastiky, objekty, site-specific či inštalácie.
Po roku 2000 sa nová generácia uplatňuje hlavne zásluhou keramikárskej špeciálky, ktorá vznikla v roku 1992 na VŠVU v Bratislave pod vedením Jaroslava Košša. V prácach tejto názorovo široko rozpätej skupiny spočiatku doznievajú postmoderné vplyvy nelimitované keramickou disciplínou. Ambície tvorcov mieria k témam relevantným v aktuálnom vizuálnom umení. Nanovo otvárajú svoj vzťah k histórii domácej i svetovej keramiky, testujú atraktivitu média v post-digitálnej dobe a experimentujú s konvenčnými i nekonvečnými materiálmi a technikami – Paulína Hoššová, Andrea Čepiššáková, Edita Balážová, Rastislav Sedlačík, Svätopluk Mikyta, Michal Kušík, Martin Vanko, Jarmila Mitríková a Dávid Demjanovič, Jerguš Gálik, Kristína Kollárovicsová a ďalší).
Kristína Kollárovicsová – V hlavných úlohách, 2016, súkromný majetok
V kolekcii nájdete príklady zo zbierok Slovenskej národnej galérie, ale aj množstvo diel v súkromnom vlastníctve od súčasných autoriek a autorov. Ďalšie fotografie z výstavy a pohľady na diela môžete vidieť v galérii na stránke SNG. Do kolekcie čoskoro pribudne aj interaktívna panoráma 360° fotografií s prepojeniami na jednotlivé diela.