Súčasné umenie v Galérii umelcov Spiša
z galerijných zbierok
Súčasné umenie v Galérii umelcov Spiša
z galerijných zbierok
Vladimíra Savkaničová (rod. Vajsová) využíva segmenty irónie, zveličenia a pomocou hyperbol parafrázuje a interpretuje známe obrazy z dejín výtvarnej kultúry a popkultúry. Riešenie postmoderných problémov týkajúcich sa trendov, identity, sebavedomia, idealizácie a dokonalosti odľahčuje sarkazmom s vtipnými dodatkami. Jej maľby vypovedajú o ľudských a spoločenských ilúziách aj dezilúziách, nepokoji a duševnom nasmerovaní súčasnej doby.
Katarína Balúnová sa zaoberá vzťahmi mesta, urbanizmu a pôvodnej fauny a flóry. Na jej obrazoch sa stretáva geometrická štruktúra architektúry s živočíchmi, ktoré sa symbolicky vracajú do ľuďmi obývaných priestorov ako spomienka na život pred asfaltom.
Amalka Ľudmila Valenčíková inklinuje k organickým tvarom a svoje diela necháva žiť ďalej pôsobením prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Sleduje zmeny štruktúr a spája prírodné prvky s umelými. Na ženskú problematiku prihliada z početných úrovní vnímania. Autorka nadväzuje na akčné a minimalistické umenie a okrem sochárstva tvorí aj video, inštalácie, performance či scénografiu.
Slavomír Durkaj sa zameriava na konflikt prírody a modernej civilizácie. Inšpiráciu čerpá z prostredia, v ktorom žije a zo situácií aktuálnych v danom momente jeho života. Durkajove surreálne diela kritizujú spoločnosť, v ktorej honba za úspechom a mamonom zaujala popredné miesto v hodnotových rebríčkoch. Na maľbách znázorňuje detaily ľudských tiel, zvierat či chemických značiek odkazujúcich na ekologickú devastáciu planéty.
Viliam Slaminka sa popri voľnej tvorbe zaoberá komiksom a ilustráciou. Jeho diela sú založené na odľahčenej popkultúrnej symbolike a hravej interpretácii aktuálnych sociálnych tém. Dôraz kladie na jednoduchosť, tvarovú štylizáciu a farbu.
Tvorba Tomáša Agat Błońského siaha za hranice fotografie. Prechádza spektrom od veľkoformátovej fotografie cez experimentálne fotografické techniky a inscenovanú fotografiu po interaktívne počítačové umenie a inštaláciu.
Paulína Halasová reaguje na ženské stereotypy z príbehov rozprávok, komiksov a mainstreamových filmov. Pasívna rola princeznej ustupuje aktívnej úlohe obrazu súčasnej ženy. Využíva pritom širokú škálu farebných poltónov a prikláňa sa k uvoľnenému nanášaniu farby. Typická je pre ňu kombinácia nadsádzky a irónie.
Róbert Kočan sa venuje inscenovanej a počítačovo manipulovanej fotografii, inštaláciám a projekciám. V originálnych zobrazeniach slovenskej krajiny intenzívne pracuje so svetlom. Popri luminografických kresbách vytvára imaginárne obrazové svety a netradičné portréty s prímesou vizuálnej symboliky.
Hlavnými témami tvorby Matúša Lányiho, pozostávajúcej predovšetkým z malieb, videí a inštalácií, sú náboženstvo a viera. Prepája biblické motívy s vedou, športom a počítačovým vizuálom. Kresťanské symboly aplikuje na predmety súčasnej konzumnej kultúry.
Fotograf Jaroslav Malík sa venuje témam ľudskej minulosti a procesom zrodenia, života a smrti. Každý tematický cyklus spracúva dva roky, aby ho obsiahol v dostatočnej miere a kvalite. Pri tvorbe využíva rôzne postupy vrátane koláže či zväčšenia makrodetailov.
Diela Richarda Roháča sú kritikou súčasnej spoločnosti dovedenej do absurdnej až grotesknej podoby. Zobrazuje ju v plnej ohavnosti, akoby všetko potlačené zlo vyplávalo na povrch. Je to svet bez poriadku, kde honba za peniazmi, alkoholizmus, chlipnosť a politická aj cirkevná korupcia určujú pravidlá hry. Zdanlivá neusporiadanosť kompozície odkazuje na chaos a neprehľadnú pluralitu dnešnej doby.
Základnou témou diel Simony Štulerovej je analýza konfliktu prírodného a civilizačno-kultúrneho prostredia. Autorka skúma prieniky týchto teritórií, rozklad krajiny a postupné vytrácanie sa čistej prírody. Experimentuje s rôznymi tvarmi a formátmi obrazov, či s kombináciami techník a materiálov ako napr. výšivka na plechovom podklade.
Anna Fedáková rozvíja motív svetla – vnútorného vyžarovania, priesvitu či iluminácie. Jej olejomaľby, objekty z vosku, ručne vyrábaný papier alebo živé gobelíny akoby obsahovali vlastnú auru a prehovárali záhadným jazykom. Verí v liečivú a komunikačnú silu umenia, ktoré prepája zmyslový svet s duchovným.
Roland Neupauer expresívnym rukopisom zachytáva zmyslové pôsobenie svojho okolia. Vnútorne oslobodený od akýchkoľvek pravidiel necháva prehovoriť farbu, gesto a emócie. V mnohých kompozíciách sa okrem živej a sviežej farebnosti objavujú kubizujúce formy, ktoré zaujímavým spôsobom budujú obrazový priestor.
Ťažiskom tvorby Pavla Breiera sú dokument a reportáž, krajina, reklamná a divadelná fotografia. Autor vytvára pôsobivé fotografické cykly z horských oblastí. V sériách Himaláje, Tibet, Orava, Pamír a i. sa zameriava na život miestnych ľudí a prírodné panorámy.
Milan Hnat vkladá fragmenty ľudských a zvieracích figúr do naratívov na veľkoformátových plátnach. Autor v nich interpretuje biblické texty a podobenstvá. V menších gestických maľbách využíva farebnú a tvarovú tradíciu v duchu neoexpresionizmu a fauvizmu.
Eva Čarnoká vychádza z vnútornej potreby vyjadriť svoje pocity v reakcii na zásadné a extrémne životné situácie. V dielach prezentuje intímnu výpoveď smerujúcu až k akejsi autoterapii. Často pracuje so sebairóniou, vizuálnou hrou a s humornou interpretáciou zložitých problémov.
V sochárskom a maliarskom diele Petra Jedličku dominuje človek, ktorý sa preňho stal nevyčerpateľnou témou. Autor expresívne a pomocou tvarovej nadsádzky reaguje na vzájomné odcudzenie a krízu ľudských hodnôt. V agresívne farebných, groteskných tvárach jeho postáv sa zračí chaotická neurčitosť a celé spektrum konfliktných emócií.
Tvorba Quirina Jedličku je plná komických, ironických a zľahčujúcich prvkov, vďaka ktorým zobrazuje vážne témy v optimistickom duchu. Abstraktným jazykom zachytáva podstatu zobrazovaného, či už ide o prírodu, krajinu, ekológiu alebo človeka.
Ladislav Kacvinský tvoril popri monumentálnych a komorných plastikách v bronze, kameni a dreve aj figurálne sochárske kresby. Sústredil sa na vzťah matky a dieťaťa, nevinnosť a čistotu inšpirované témami kresťanstva a rodiny. Podarilo sa mu zachytiť vzťah v momentoch naplnených dôverou, pokorou a vzájomným porozumením.
Edita Vološčuková sa venuje grafike, počítačovej grafike, práci s autorským papierom, objektu, intermédiám a knižnej grafike. V jej tvorbe sa spája cit a intuícia s racionálnym, až vedeckým postojom. Dielo Mesto vzniklo ako kombinácia záznamu svetelného graffiti počas dopravnej premávky v meste a grafickej partitúry hudobnej skladby.
Tvorba Annamárie Mikulíkovej sa viaže na procesuálne umenie, kde synergia s prírodou tvorí hlavný inšpiračný element. Autorka sa zameriava na priemyselný a úžitkový dizajn, šperk a textil.
Miroslav Trubač sa zameriava na stelesnenie figúry moderného človeka v dnešnom svete. Jeho tvorbu charakterizuje irónia, zveličenie, humor, ľahkosť, niekedy až komiks a expresívne kolorovanie figúr. Trubačove postavy sú nevinné, zábavné a neraz sprostredkúvajú rôzne socio-politické narážky.
Mária Banášová vytvára torzá postáv, ale i celé figúry, ktoré zrkadlia úsmevné pohľady na život a jeho nečakané situácie. Diela odrážajú bezprostrednosť a spontánnosť bytia. Vo svojej kompaktnejšej forme a objeme stelesňujú vyrovnanosť a celistvosť, citový svet bežného človeka a jeho osud.
Žánrový, tematický i materiálový záber Rudolfa Hofera je veľmi široký – od impresívne modelovanej plastiky cez abstrahujúce geometrické tvaroslovie až k asamblážam recyklujúcim kovový šrot.