Z ničoho "niečo"

32 diel  ·  studenti  ·  14. 05. 2017

Výtvarné umenie druhej polovice 20. storočia v Európe, ale aj na Slovensku má rôzne tradičné a netradičné podoby. K tradičným patria maliarstvo a sochárstvo vytvorené zo zaužívaných materiálov a techník. Naopak netradičné podoby výtvarného umenia sú spojené s inými médiami vo forme akčného alebo konceptuálneho umenia.

Práve s netradičnou formou umenia je spojená otázka ako môžu byť nepotrebné veci a odpad umením. Môžu, avšak za určitých podmienok. Prvou podmienkou je myšlienka objektov a inštalácií z nepotrebných či nájdených predmetov. Druhou podmienkou je umiestnenie, ktoré predstavuje významný faktor pri práci s týmto druhom umenia. Je podstatné, či je objekt alebo inštalácia umiestnená na ulici či na námestí, alebo naopak v galérii, múzeu prípadne vo výstavnej sieni. S umiestnením objektov je spojený kult a atmosféra galerijného priestoru, kde výtvarný objekt netradičnej podoby a materiálu získava na omnoho väčšej dôležitosti a váženosti, než umiestnený na ulici bez zaradeného konceptu.

Princíp umeleckej práce s nájdenými predmetmi, či už každodennej potreby, alebo dokonca aj s odpadom je známy už vyše sto rokov. S nástupom dynamického 20. storočia avantgardisti začali pracovať s predmetmi každodennej potreby a posúvali umenie do odlišnej súvislosti než bola zaužívaná línia umenia. Princíp spočíval v tom, že nevytvárali nič nové, len preinštalovali daný predmet iným spôsobom. Do dejín umenia tento spôsob tvorby vstúpil v podobe tzv. ready-made, kedy ide o nájdené objekty využívané vo všednom dni, avšak autor ich pretransformoval a následne vystavil, čím dodal objektu iný estetický význam. Marcel Duchamp vytvoril prvý známy ready-made ako je Koleso z bicykla (1913) alebo Fontána (1917).

Tento spôsob tvorby nepredstavoval súvislý prúd v umení 20. storočia, len sa občas vynáral v tvorbe rôznych umelcov v podobe inštalácií, performance a objektov nefiguratívneho, abstraktného, konceptuálneho, akčného, neoavantgardného, postkonceptuálneho a súčasného umenia. Svoje uplatnenie našiel aj v slovenskom výtvarnom umení, od 60. rokov 20. storočia až po súčasnosť. Doba konca 20. a začiatku 21. storočia posunula ready-made do objektov a inštalácii z „neklasických“ netypických predmetov a materiálov získavaných z divokých skládok, kovošrotov, skládok odpadu, bazárov a búrz. Jednalo sa hlavne materiálu na objekty, inštalácie, asambláže alebo koláže od textílií, cez drevo, sklo, železo, papier, až po plast. Toto obdobie taktiež prinieslo veľký záujem o daný typ výtvarného umenia nielen zo strany umelcov, ale aj divákov a teoretikov. Tým sa zvýšila aj škála tvoriacich výtvarníkov, o ktorých tvorbu majú záujem galérie, výstavné siene, ale aj trh s umením.

Kolekcia poukazuje na torzo slovenských umelcov, ktorí rôznymi materiálmi, predmetmi a ich vnímaním, ďalej technikami, spracovaním a prezentáciou dokázali vytvoriť z ničoho „niečo“ a povýšiť aj ten posledný nepotrebný predmet na vrchol v umeleckej podobe.

 

autor: Petra Maláková

zdroj: Omar a Božena: Môže byť umením kopa smetí?

  Tweet