Od bodu k pamäťovej stope

92 diel  ·  Martina Martincová  ·  14. 09. 2017

Bod, škvrna, línia, tvar, farba – základné vyjadrovacie prostriedky výtvarného jazyka, ktoré tvoria nosný skelet umeleckého diela.

 

Môžeme ich prirovnať k slovám v básni alebo k tónom v hudbe. Nesú nekonečné množstvo variácií. Ich kompozičným usporiadaním, kombináciou a vzájomným vzťahom sa formuje celkový charakter diela, jeho vizuálna a povahová črta. Sú potrebné ako vo verbálnom jazyku hlásky či v gramatike písmená, vďaka ktorým tvoríme slová, konštruujeme vety a učíme sa porozumieť nielen tomu, „ako“ ich počujeme a vidíme, ale najmä chápať to, „čo“ počujeme a vidíme. Dostať sa k jadru, k podstate veci. Nie sú len formou, ale súčasne spojovacím elementom v procese transformácie od formy k obsahu.

Edukačno-prezentačná výstava Stredoslovenskej galérie, pod názvom Od bodu k pamäťovej stope poukazuje práve na jeden z možných postupov, návodov, ako môžeme na diela nazerať a vnímať ich prostredníctvom základných výtvarných elementov a princípov.

 

Výstava predstavuje kurátorský výber približne 90 diel od 51 autorov. Ide o diela z oblasti maľby, kresby, grafiky a fotografie, ktoré patria medzi 14 000 zbierkových predmetov galerijného fondu. Okrem slovenských umelcov sú prezentované práce českých autorov, ako i predstaviteľov súčasnej japonskej grafiky.

Výstava sa zameriava nielen na prezentáciu umenia, ale tiež na rozvoj vizuálnej gramotnosti, pracuje s interpretačnou rekonštrukciou, učí chápaniu umenia v kontexte a v neposlednom rade formuje kritické myslenie samotného diváka.

Expozícia prepája koncept kurátorský a edukačný a stavia ich do rovnocennej polohy. Je pokračovaním série tzv. edukačných výstav orientovaných na problematiku percepcie, recepcie a interpretácie diel vizuálneho umenia. Tradícia tohto špecifického galerijného formátu, ktorý sa ako prvý na Slovensku koncom 80. rokov minulého storočia začal realizovať práve v tejto inštitúcii, bola oživená v roku 2016 (Symfónia pre 5 zmyslov).

 

Okrem prezentácie zbierky Stredoslovenskej galérie ide aj o predstavenie zbierkového fondu v jeho zdigitalizovanej podobe a práce s ňou. Projekt posúva odborné využitie digitalizácie nielen na výskumné, ale takisto na edukačné ciele. Jeho súčasťou je aj realizácia exponátu „Triedenie umenia“, kde môže návštevník prostredníctvom veľkoformátovej dotykovej obrazovky pracovať s digitálnou predlohou takmer 500 diel, vrátane diel prezentovaných na samotnej výstave. Špeciálne naprogramovaný softvér umožňuje používateľovi nájsť dielo na základe niekoľkých stanovených kategórií.

 


Diela na výstave sú radené do piatich tematických celkov:

 

 

Každé z diel obsahuje v rámci svojej „popisky“ stručné, jedno- alebo viacslovné heslo. Táto vstupná indícia, akýsi dešifrovací kód, navádza diváka, ako má „čítať“ obrazy vo vzťahu k danému výtvarnému vyjadrovaciemu prostriedku. Kliknutím na názov konkrétneho diela otvoríte nové okno s väčším obrázkom a ďalšími informáciami o diele.


 

Bod, Škvrna, Plocha

 

Bod je prvé písmeno príbehu, ktorý umelec začína písať. Prvý kontakt štetca s plochou, kedy sa stretne idea s hmotou. Nesie v sebe neuveriteľné množstvo výrazových modifikácií. V strede obrazovej plochy akoby levituje. Zasadený do ľavého dolného rohu smeruje šikmo po diagonále do pravého horného rohu. Umiestnený  na vrchu zase padá opticky rovno nadol. 

Z uhladeného bodu „vytryskne“ machuľa, energická škvrna, ktorá svojou tvarovou rozmanitosťou dáva impulz našej predstavivosti. Môže sa pretrasformovať, rozpustiť v ploche. Plocha pohltí presnosť a jasnosť línií, v nej sa všetko stratí, zanikne, no súčasne sa vynorí a vzkriesi v novej vizuálnej podobe.

 

LEVITÁCIA

Cyril Blažo - Kolumbovo vajce z vtáčej perspektívy

počítačová grafika, atramentová tlač, 2002

GRAVITÁCIA

Albín Brunovský - Zvestovanie o zrode

lept, rytina, suchá ihla, 1976

DIMENZIE PRIESTORU

Rudolf Sikora - Biela diera- čierna diera

ofsetová tlač, 1979

VIZUÁLNA PREDSTAVA HUDBY

Milan Adamčiak - Grafický list z cyklu Partitúry

serigrafia, 1998

POZÍCIA BODU NA PLOCHE

Roman Ondák - Twins

serigrafia, 1992

PRECHOD KU ŠKVRNE

Igor Kalný - Pečiatková kresba

pečiatková tlač, 1980

VLNENIE, VIBRÁCIA

Masahiro Kasai - La mémoire de la mer

serigrafia, 2000

ZRNENIE, ŠUM

Martin Sedlák - TV-Tau 1

linorez, 2002

V OPARE

Zolo Palugyay - Súmrak nad riekou

akvarel, 1929

DIFÚZIA V PLOCHE

Rastislav Podoba - Rozptyl

olej na plátne, 2006

VARIÁCIE HMOTY

Miloš Alexander Bazovský - Rozkvitnuté stromy

gvaš, tuš na papieri, 1935-1940

PODOBY SVETLA

Martin Martinček - Chvála slnka

farebná fotografia, 1980

 

FRAGMENTY PRÍRODY

Martin Martinček - Vzdušná ulica č. 55

farebná fotografia, po 1951


 

Línia

 

Línia pozná všetky smery. Vyjadruje maximálny pokoj, ale aj tie najsilnejšie emócie. V horizontále odpočíva, vo vertikále neustále hľadá niečo medzi nebom a zemou.

Hrubá línia pôsobí silne, drsne, tenká zase subtílne a zraniteľne. Je rovná ako rímsa, vlnitá ako more či krivá ako konáre stromov. Vypĺňa náš životný priestor. Línia je všade okolo nás i v nás. Prepája sa jedna na druhú ako naše cievy v krvnom obehu. Zamotáva sa ako naše komplikované ľudské vzťahy, alebo ostáva pevná a jasná ako to najsilnejšie puto.

 

LÍNIA VERZUS KRAJINA

Edmund Gwerk - Búrka sa blíži

pastel, 1938

LÍNIA VERZUS KRAJINA

Martin Martinček - Jarné polia

čiernobiela fotografia, 1951-2000

DYNAMIKA, POHYB

Jozef Kollár - Stromy v zime

olej na sololite, okolo 1960

GESTO, EMÓCIA

Juraj Bartusz - Kresba a 2 sekundy

tuš na papieri, 1989

EXPLÓZIA, NAPÄTIE

Igor Hudcovič - Kresba III.

tuš na papieri, 1991

TRANSFORMÁCIA

Jozef Jankovič - Stretnutie epicykloidy

s figúrou

serigrafia, 1979

KREHKOSŤ, SUBTÍLNOSŤ

Juraj Bartusz - Bez názvu I.

tuš na papieri, 1991

PEVNOSŤ, SILA

Rudolf Fila - Serigrafia

serigrafia, 1971

CEZ PRIESTOR

Juraj Bartusz - Bez názvu III.

tuš na papieri, 1991

PRIESTOR V PRIESTORE

Endo Susumu - Space & Space / 94 L – 2

ofsetová tlač, litografia, 1994

LÍNIA V KONTEXTE UMENIA

Vladimír Havrilla - Van Gogh

počítačová grafika, 1999

MÄKKOSŤ

Mikuláš Galanda - Hlava ženy v šatke

gvaš, voskovanie na papieri, 1938

OSTROSŤ

Ľudovít Fulla - Dievča s kvietkom

suchá ihla, 1951

HORIZONTÁLA

Miloš Urbásek - S-260

serigrafia, 1981

VERTIKÁLA

Rudolf Fila - Obliekanie

olej na plátne, 1982

ENERGIA V HORIZONTÁLE

Igor Hudcovič - Kresba II.

tuš na papieri, 1991

POBYB V HORIZONTÁLE,

MOŽNOSTI HORIZONTÁLY

Tetsuya Noda - Ryba 01-III

papierorez, 2001

LÍNIA V 2-D

Dezider Milly - Dievča

tempera, 1947

LÍNIA V 3-D

Vincent Hložník - Pierot

gvaš, 1940-1941

PRIAMKY

Alojz Klimo - Horizonty I.

serigrafia, 1986

VLNOVKY

Július Koller - Sieť 1

autorská technika, 1996


 

Tvar, znak

 

Na počiatku tvaru je forma. Abstraktná hmota, ktorá sa premieňa, formuje v tvar. Tvar oblý alebo hranatý, jemný alebo ostrý, mäkký alebo tvrdý, no tiež emotívny či racionálny, dominantný či nevýrazný, mierny či prísny, ženský alebo mužský.

„Slnko je kruh“: povie malé dieťa. Jedna krátka veta a taký dlhý význam. Slnko je kruh bez  hraníc, bez začiatku i konca. Neustály kolobeh. Je v ňom obsiahnuté zrodenie, život, smrť i vzkriesenie, zranenie i odpustenie, bolesť i láska, teplo telesné, ale i duševné. Oproti kruhu stojí trojuholník. V kresťanskej ideológii symbol Svätej trojice. Spája sa s ním číslo tri. Prvé skutočné číslo, ktoré stojí voči individualizmu jednotky a dualite dvojky.  Je ako hora s vrcholom, fyzickým i mentálnym.

 

ANALÓGIA
Igor Hudcovič - Kresba II.
kombinovaná technika, 1991
SÉMANTICKÝ PARADOX
Dezider Tóth - Názorné pomôcky 2.
serigrafia, 1977
SÉMANTICKÝ PARADOX
Dezider Tóth - Názorné pomôcky 3.
serigrafia, 1977
SÉMANTICKÝ PARADOX
Dezider Tóth - Názorné pomôcky 6.
serigrafia, 1977
                                ARCHETYP, TVAR AKO ZNAK
Vladimír Kompánek - Zimný motív III.
kombinovaná technika, 1964-1968
FORMA
Andrej Barčík - Cirkusový koník
linorez, 1974
DUALITA
Andrej Barčík - Sediaca žena
linorez, 1973
OD TVARU K ZNAKU
Daniel Fischer - Altamira
serigrafia, ofsetová tlač, 1979
TRANSFIGURÁCIA
Jozef Jankovič - Expanzia č. 2
serigrafia, 1985
MODIFIKÁCIA
Marko Blažo - Pisa II.
počítačová grafika, 2005
PRELÍNANIE
Albín Brunovský - Dáma v klobúku II.
lept, 1981
KRUH-ŠPIRÁLA
Eva Hnatová - Bez názvu
monotypia, 1991
UHLY
Eva Hnatová - Priesečník
monotypia, 1991
TVAROVÁ SYMBOLIKA
Rudolf Sikora - Kolobeh života
ofsetová tlač, 1981-1985
POZDĹŽNY
Peter Matejka - Zátišie s hruškami
olej na kartóne, 1947
OBLÝ
Peter Matejka - Jabĺčka na tanieri
olej na kartóne, 1948

 

Kompozícia

 

Poloha, pozícia, miesto, situácia alebo postoj. Záleží kde, ako a koľko je umiestnených prvkov na obraze. To predurčuje celkový charakter umeleckého diela. Presne tak ako nestačí mať k básni len písmená, či k hudbe tóny.

Aby sa vytvorila dokonalá vizuálna poézia či symfónia, musia byť tieto elementy správne skombinované a „namiešané“ v správnom poradí, veľkosti i počte. Je možné ich usporadúvať vertikálne, horizontálne, diagonálne, plošne, ako tiež v pomyslených priestorových plánoch a  súčasne nimi vyjadrovať hĺbku, rytmus, kontrast, dynamiku, pokoj, poriadok či chaos.

 

DYNAMIKA, GEOMETRICKOSŤ
Milan Dobeš - Veľká rotácia
serigrafia, 1992
POKOJ, FIGURATÍVNOSŤ
Andrej Barčík - Zátišie s fľašami
koláž, 1978
NEPRAVIDELNOSŤ, CHAOS
Michal Kern - Térség II.
kombinovaná technika, 1984
PRAVIDELNOSŤ, PORIADOK
Milan Sokol - Výstraha
pečiatková tlač, linoryt, 2000
RYTMUS
Martin Sedlák - TV-Tau 8
linorez, 2002

RYTMUS
Martin Martinček

Na stavbe priehrady Liptovská Mara

čiernobiela fotografia, 1972

DIAGONÁLA
Martin Martinček

Jesenné ráno pod horami
čiernobiela fotografia, 1951-2000

DIAGONÁLA
Max Švabinský - Breza vo víchrici
ceruza na papieri, 1930-1940
DIAGONÁLA
Ján Mudroch - Dievča s rybou
tuš na papieri, 1946-59
TROJUHOLNÍK
Igor Hudcovič - Kresba I.
tuš na papieri, 1991
TROJUHOLNÍK
Jozef Jankovič - Miesto hore
počítačová grafika, 1979

TROJUHOLNÍK
Milan Adamčiak

List z cyklu Fragmenty mojich svetov G III / 1
pečiatková tlač, 1968

VERTIKALITA
Jozef Kollár - Jeseň
olej na sololite, 1960-1965
VERTIKALITA - HOROZONTALITA
Endo Susumu - Space & Space / Nature - 94 G
ofsetová tlač, litografia, 1994
ZDOLA NAHOR
Michal Kern - Bez názvu
serigrafia, 1984
ZHORA NADOL
Martin Martinček - Chvála slnka
farebná fotografia, 1980
OBRAZOVÉ PLÁNY
Martin Benka - Hrabačky
olej na plátne, 1950-1960
PROPORCIE
Vincent Hložník - Kresba VIII.
tuš na papieri, 1960

KORELÁCIA V PRIESTORE

Vladimír Havrilla

Rubensova modelka vstupuje do ateliéru

Mr. Pollocka a prináša mu Mondrianov odkaz

počítačová grafika, 1996

PRIESTOR V PRIESTORE
Yuichi Ito - Metamorphosis - Space 00-3
serigrafia, 2000
MÁLO
Martin Knut - Pohoda
serigrafia, 1992
VEĽA
Shuji Chiaki - Step
akvatinta, suchá ihla, lept, rytina, 2000
PROCES
Igor Kalný - Pečiatková kresba
serigrafia, 1980
PROCES
Rudolf Sikora - Kolobeh života?
ofsetová tlač, 1979
KONTRAST
Miloš Urbásek - S 101
serigrafia, 1969
KONTRAST
Miloš Urbásek - S 108
serigrafia, 1969
SLOVO V OBRAZE
Blažej Baláž- Earth
kombinovaná technika, 1992
SLOVO V OBRAZE
Rudolf Sikora - Habitat III
serigrafia, 1975
ŠTRUKTÚRA
Vladimír Boudník - Magnetická grafika
kombinovaná technika, 1965

 

Farba

 

Pokojná zelená, temperamentná červená, hrejivá žltá, harmonická modrá, mystická fialová.   Žltá, oranžová a červená zohrejú povrch plátna a opticky sa k nám priblížia. Na druhej strane taká modrá alebo fialová ho schladia a vytvoria dojem hĺbky, priestoru.  Žltá, ktorá k nám pristupuje, sa s modrou, ktorá sa od nás zase vzďaľuje, „niekde na pol ceste“ stretnú a zmiešajú v zelenú, farbu pokoja, ktorá ich pohyb zastaví.

Farby sú emócia, výraz. Je s nimi spojený pocit, zážitok, spomienka, duchovná vibrácia. Sú ako živly v prírode, záleží od množstva a variácií. Môžu byť pokojné, ale tiež prekvapiť svojou nespútanosťou. Sú „nádychom“, vďaka ktorému obraz začína žiť  svoj príbeh.

 

FARBA V KONTEXTE UMENIA
Rudolf Fila - Pocta van Goghovi I.
olej na plátne, 1987
POETICKOSŤ, LÁSKA, EMÓCIA
Michal Kern - Matka
olej na plátne, 1966
LYRICKOSŤ, NEŽNOSŤ, INTIMITA
Imrich Weiner-Kráľ - Kytička pečeňovníka
olej na plátne, 1955-1960
MODRÁ, ŽLTÁ, ZELENÁ
Karola Skutecká - Portrét ženy
pastel, 1923
MODRÁ, ŽLTÁ, ZELENÁ
Ladislav Guderna - Zátišie s hruškami
tempera, 1959-1960
DUCHOVNÁ REZONANCIA
Milan Hnat - Bez názvu
kombinovaná technika, 1989
LUMINIZMUS
Dominik Skutecký - Kotlár II.
olej na plátne, okolo 1911
VZĎAĽOVANIE A PRIBLIŽOVANIE
Miloš Urbásek - S 133
serigrafia, 1970
FARBA V KONTEXTE DOBY
Július Koller - Nekonečná kultúrna situácia
kombinovaná technika, 1989
SMEROM VPRED
Miloš Urbásek - Žltá
serigrafia, 1975
SMEROM VZAD
Miloš Urbásek - Modrá
serigrafia, 1975
STUDENÉ TÓNY
Miloš Alexander Bazovský - Modré ráno
tempera, 1948-1951
TEPLÉ TÓNY
Miloš Alexander Bazovský - Krajina
tempera, 1952-1957

 

Stredoslovenská galéria organizuje počas trvania výstavy taktiež rôzne sprievodné akcie:

Tvorivá dielňa Juraja Gábora

27.01.2018 o 13.00 hod, Bethlenov dom, Dolná 8

Workshop súčasného vizuálneho umelca Juraja Gábora prakticky rozšíri edukatívny rozmer výstavy. Prinesie do výstavy performatívnu, tvorivú živú zložku, ktorej sa môžu zúčastniť deti, rodičia, či starí rodičia, rodiny i jednotlivci. Zameriava sa na medzi-generačnú tvorivú spoluprácu. 


Návštevníci budú prostredníctvom túh od penteliek, versatiliek a špajdlí pracovať so svojou haptickou citlivosťou, trpezlivosťou pri vytváraní drobných diel, so vzájomne prejavenou pozornosťou a toleranciou k niečomu, čo by sme na začiatku mohli považovať za stopu dávno minulú, nežiaducu a zanikajúcu. Tá sa vďaka spoločnej aktivite stane živnou pôdou, zmysluplným bodom, podnetom k rastu vizuálne atraktívneho najprv čiastkového a ku koncu azda monumentálneho artefaktu.

 

Výstavu a sprievodné podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a mesto Banská Bystrica.

 

Termín výstavy: 8. september 2017 — 4. marec 2018

Miesto konania: Bethlenov dom, Dolná 8, Banská Bystrica

Koncepcia projektu a kurátor výstavy: Martina Martincová

Zoznam všetkých diel na výstave:

  Tweet