Výtvarná topografia Moravy

48 diel  ·  Petr Tomášek  ·  17. 01. 2018

Kdo zná ten požehnaný kraj, ten utěšený zemský ráj?
Ó Moravo — ty vlasti má, tys země moje přemilá!

Václav Novotný - Jsem Moravan

 

Od čias, keď sa v priebehu 16. storočia krajinomaľba osamostatnila ako uznávaný maliarsky žáner, rozvíjala sa predovšetkým v zobrazovaní ideálnej krajiny. Bola pritom často porovnávaná s básnictvom, jej cieľom totiž nebolo zachytenie konkrétneho výseku prírody, ale vytvorenie novej ideálnej skutočnosti, podobne ako v dobovej arkadickej poézii. Krajina považovaná za príliš realistickú sa dokonca mohla stať predmetom kritiky zo strany cirkvi, a to tak z protestantského, ako aj katolíckeho tábora. Paralelne s krajinomaľbou sa vyvíjala maľba vedút, od ktorých sa, naopak, požadovalo dokumentačne verné zachytenie skutočnosti.

Práve pre svoju závislosť od videného nebola veduta považovaná za vysoké umenie a jej doménou bola predovšetkým topografická ilustrácia, prípadne výzdoba interiérov. K určitému prepojeniu oboch do tých čias teoreticky aj prakticky oddelených prístupov prišlo až na prelome 17. a 18. storočia najprv v Holandsku (Hercules Segers, Jan van Goyen, Jacob van Ruisdael) a v Benátkach (Canaletto, Bernardo Bellotto, Francesco Guardi). Odlišné hodnotenie krajín napodobňujúcich skutočnosť a tých stvorených čisto pôsobením fantázie umelca sa však v rôznych formách udržalo až do 20. storočia.

Lili Gödl-Brandhuber - Klášter Hradiště, okolo 1900, Moravská galerie

Lili Gödl-Brandhuber - Klášter Hradiště, okolo 1900, Moravská galerie

 

V 19. storočí našla klasická ideálna krajina pokračovanie v jednom z dobových štýlov - v romantickej, heroicky komponovanej krajinomaľbe. Popri nej sa však neobvyklému rozkvetu tešilo aj realistické krajinárstvo na pomedzí veduty. Neskoré osvietenstvo už dávnejšie obrátilo záujem diváka na jeho skutočné prirodzené prostredie. Krajina sa stala objektom takmer vedeckého topografického záujmu, romantický náboj však tento záujem súčasne chráni pred suchou popisnosťou. Vznikajú početné kresebné, maliarske, ale hlavne grafické cykly voyages pittoresques dokumentujúce končiare jednotlivých krajín s ich prírodnými zaujímavosťami, historickými pamiatkami a typickými obyvateľmi.

Priekopníkom systematického výtvarného „mapovania“ určitých krajov bol v habsburskej ríši rakúsky arcivojvoda Johann, ktorý od roku 1802 postupne najímal nadaných umelcov (Johann Kniep, Jacob Gauermann, Thomas Ender a pod.), aby ho sprevádzali na jeho často až dobrodružných cestách a podľa presných pokynov zachytávali kresbou a akvarelom miesta, ktoré považoval za dôležité. Boli to predovšetkým jeho milované Alpy, ktorých krásu chcel pomocou obrazov zachovať pre budúcnosť.

Krajina Moravy našla v rovnakom čase svojho neúnavného dokumentátora v „umelcovi čistého srdca“ Františkovi Richterovi. Hoci bol povolaním ránhojič, po neúspešnom pokuse získať v Brne uvoľnené miesto mestského chirurga sa rozhodol venovať naplno maliarstvu a vyučovaniu kresby. Zanechal po sebe rozsiahle kresbové, z väčšej časti krajinárske dielo, ktoré je o to cennejšie, že autor na svojich pôvabných akvareloch a gvašoch zachytil moravskú mestskú i vidiecku krajinu ešte pred tým, ako ju definitívne pozmenila dravá industrializácia a urbanizácia. Len malú časť svojho diela zverejnil Richter graficky formou litografií. Vzhľadom na spôsob, akým svoje kresby komponoval, predpokladal pravdepodobne väčší záujem vydavateľov o ich grafický prepis.

František (Franz) Richter - Svatá Kateřina, pohled na kostelík, 1828

František (Franz) Richter - Svatá Kateřina, pohled na kostelík, 1828, Moravská galerie

 

Omnoho rozsiahlejším realizovaným umelecko-topografickým počinom bol litografický album Malerisch-Historisches Album von Mähren und Schlesien, vydaný v Olomouci v roku 1860, pričom takmer všetkých 113 listov albumu bolo vytlačených podľa návrhu pôvodom moravského kresliara a grafika Františka Kalivodu. Spôsob predstavenia konkrétnych miest vedutovou formou sa síce objavuje aj neskôr v grafike 20. storočia (Karel Wellner, Eduard Milén), záujem umelca sa však presúva od topografickej presnosti k vyjadreniu určitej nálady miesta alebo zachyteniu pôsobivého detailu.

V krajinomaľbe 19. a 20. storočia sa často stretávame so zachytením konkrétnych miest. Tento mimoumelecký, v podstate topografický záujem mohol dielo v niektorých prípadoch obohatiť o pozitívny prvok tvorivého zápasu s realitou, inokedy znamenal skôr záťaž pre slobodu umeleckého vyjadrenia.

Pokiaľ sa autor rozhodne zasadiť svoj výtvor do konkrétnych geografických súradníc, signalizuje to buď jeho osobný vzťah k určitému miestu, alebo vyhovenie prianí objednávateľa. Aj u niektorých moderných progresívnych autorov (Josef Šíma, František Foltýn) nájdeme krajiny tohto typu, väčšinou však ide o rané alebo, naopak, neskoré diela, ktoré celkom nezapadajú do avantgardného profilu svojho tvorcu.

August Haun - Vítkovické železárny, Moravská galerie

August Haun - Vítkovické železárny, Moravská galerie

 

Cieľom výberu diel, ktorý je čiastočne závislý od kritérií umeleckej kvality a miery modernosti, bolo ukázať nielen rôzne prístupy k zobrazeniu krajiny v časovom rozmedzí zhruba sto rokov (biedermeier, secesia, neskorý impresionizmus, realizmus), ale i stvárnenie rozličných geografických oblastí Moravy. Preferované boli obrazy zachytávajúce niektoré významné alebo, naopak, menej známe historické pamiatky (Šimon Tadeáš Milián, Lili Gödl-Brandhuber, Roman Havelka). Vďaka tomuto „prvoplánovému“ konceptu bolo možné predstaviť i niektoré diela, ktoré by sa len ťažko stali objektom výberu pre „serióznu“ prezentáciu, čo sa de facto rovná odsúdeniu k doživotnému uloženiu v prítmí depozitára.

Tento v podstate jednoliaty charakter výberu tak trochu narúša obraz Vítkovické železárny od Stanislava Lolka, ktorý je v diele tohto obľúbeného maliara jemných krajín a lesných interiérov natoľko výnimočný, že ho nebolo možné obísť. Určité miesto mohlo inšpirovať aj sochárske objekty, tam ale takmer vždy ide o alegorické zobrazenie pomocou figurálnych personifikácií (Cyril Zatloukal, Karel Pokorný) alebo umeleckého remesla.

 

Ďalšie texty k umeleckým zbierkam Moravskej galérie nájdete v publikácii Moravská národní galerie.

Všetky diela zo zbierok Moravskej galérie nájdete tu.

  Tweet