Brno a moderna

108 diel  ·  Petr Ingerle  ·  17. 01. 2018

Kolekcia diel zo zbierok Moravskej galérie predstavuje ukážky z tvorby niekoľkých autorov spojených s Brnom v prvej polovici 20. storočia. Vychádza zo siedmej kapitoly publikácie Moravská národní galerie s názvom Univerzálny alebo lokálny modernizmus? Výber diel autorov s avantgardným výtvarným názorom sleduje aj uplatnenie národného princípu v lokálnej tradícii a špecifické prejavy podmienené prostredím moravskej metropoly.
 

Výtvarnú modernu spája s avantgardnými prúdmi prvej polovice 20. storočia sklon spochybňovať a popierať tradície. Jedným z cieľov modernizmu je prekonanie národnostných otázok a dosiahnutie internacionalizmu a univerzalizmu. Tým, ako umenie dospelo do bodu, v ktorom sa už k objektívnej empirickej skutočnosti dá pristupovať iba polemicky, narastá všeobecná „inklinácia k abstrakcii“. Takéto tendencie v západnom umení vrcholili v 50. rokoch 20. storočia a našli svoje uplatnenie napríklad v americkom abstraktnom expresionizme alebo v európskom „informeli“ reagujúcom na krízu hodnôt a odcudzenia. Po roku 1948 sa v našom prostredí tento všeobecný prúd stretáva s ideologickou doktrínou zrozumiteľného socialisticko-realistického umenia zbaveného pesimistických nálad a únikov do iracionality.

Jaroslav Král - Zátiší, 1933

Jaroslav Král - Zátiší, 1933, Moravská galerie

 

Výber diel autorov je založený na ich prínose pre výtvarné prostredie medzivojnového a povojnového Brna, hoci u každého z nich má vzťah k tomuto prostrediu iný charakter. Moderný výtvarný názor s miestnymi variáciami je daný nie len prevažujúcim vplyvom osobnej orientácie jednotlivých tvorcov, ich ľudským a umeleckým presvedčením, ale aj ich vzájomnými kontaktmi v rámci regiónu.

Brno bolo v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia centrom moderného umenia medzinárodného významu, najmä čo sa týka architektúry. Dá sa povedať, že Brno bolo oveľa progresívnejšie v prijatí moderného umenia a internacionalizmu, a naopak odmietavejšie voči „národnému“ umeniu ako ostatné české prostredie. Svedčí o tom okrem iného aj brnianska Výstava súčasnej kultúry v ČSR, ktorá predstavila modernizmus skôr než Praha.

František Foltýn - Ženy u vody, okolo 1922

František Foltýn - Ženy u vody, okolo 1922

 

Súčasťou avantgardy je programovosť a kolektivizmus prejavujúci sa snahami o združovanie sa v umeleckých spolkoch a skupinách. Vývoj moderného umenia na Morave a v Brne bol do veľkej miery spojený s históriou Skupiny výtvarných umelcov v Brne, ktorá vznikla v roku 1922 ako reakcia na konzervatívnu ideológiu národného umenia založeného na požiadavkách folklorizmu a naturalizmu. Jej cieľom bolo začleniť české moderné umenie do svetového kontextu. Na prvej českej výstave Skupiny, organizovanej Jaroslavom Králom a Eduardom Milénom, vystavovali napríklad František Foltýn, Josef Šíma alebo neskôr aj Antonín Procházka.

Josef Šíma - Krajina, 1931

Josef Šíma - Krajina, 1931, Moravská galerie

 

Vyvrcholením propagácie moderného umenia a avantgardného hnutia bolo založenie brnianskeho hnutia Devětsil v roku 1924 ako akejsi predĺženej ruky Karla Teigeho a jeho už existujúceho pražského Devětsilu.

Išlo o „čisto komunistický“ spolok, čo však bolo pre jeho jednotný charakter nespornou výhodou. Platformou Devětsilu sa stal časopis Pásmo (vydávaný v Brne). Pri jeho zrode stál Jiří Kroha, pozoruhodná a zároveň rozporuplná osobnosť architekta, maliara, scénografa, teoretika a publicistu. Pre jeho osobný a umelecký osud, rovnako ako pre komplikovaný vývoj svetovej avantgardy, je príznačné, že sa po roku 1948 stal popredným ideológom socialistického realizmu a bojovníkom proti avantgardnému kozmopolitizmu.

Vilém Reichmann zv. Jappy - Výhybka, Moravská galerie

Vilém Reichmann zv. Jappy - Výhybka, Moravská galerie

 

K najmladším členom brnianskej avantgardy patril fotograf, tvorca karikatúr a kresleného humoru Vilém Reichmann. Pochádzal z nemeckej rodiny, vyštudoval architektúru v Brne a svoje často politicky zamerané kresby publikoval pod prezývkou Jappy v Indexe, neskôr v Tvorbe, Haló-novinách, Ľudových novinách, v časopise Dikobraz a podobne. Medzi typických predstaviteľov brnianskeho moderného umenia môžeme zaradiť štvoricu autorov Jaroslav Král, Eduard Milén, Bohdan Lacina a Bohumír Matal.

Osobnosť Jaroslava Krála a jeho dielo nie sú doposiaľ úplne docenené. Maliar, kresliar a aktívny organizátor kultúrneho života sa v Brne usadil v roku 1916. Bol spoluzakladateľom Klubu výtvarných umelcov Aleš a Skupiny výtvarných umelcov, spolupracoval s redakciou časopisu Index a od 30. rokov pôsobil v brnianskom spolku Levá fronta. Eduard Milén je známy realistickými dielami blížiacimi sa k modernizmu s brnianskou tematikou. Bol redaktorom brnianskych Lidových novin, profesorom na brnianskej Univerzite Jana Evangelistu Purkyně, ilustrátorom a scénickým výtvarníkom.

Eduard Milén - Náměstí Svobody v Brně, Moravská galerie

Eduard Milén - Náměstí Svobody v Brně, Moravská galerie

 

Dielo maliara, grafika, ilustrátora a brnianskeho pedagóga Bohdana Lacinu predstavuje pozoruhodný príklad toho, aká neistá sa môže javiť predstava progresívneho prístupu k výtvarnej tvorbe konkrétneho umelca. Vo svojej tvorbe vychádzal z avantgardy Devětsilu a hlavne z tvorby Josefa Šímu. Neskôr výtvarne rozvíjal surrealizmus, abstrakciu, geometriu, matematiku a kozmologické témy.

Osobná a umelecká skúsenosť Bohumíra Matala bola ovplyvnená jeho pobytom v internačnom tábore v Lohbrücku (1942). Bol členom Skupiny 42 a neskôr pôsobil v brnianskych umeleckých združeniach ako Blok či Brno 57. Vo svojej tvorbe často spracúval zážitky z vojny surrealistickou formou. Jeho motívom sa stal svet civilizácie a techniky konfrontovaný s človekom. Na konci svojej umeleckej dráhy sa priblížil ku geometrickej abstrakcii.

Bohumír Matal - Ulice v dešti, 1944

Bohumír Matal - Ulice v dešti, 1944, Moravská galerie
 

Ďalšie texty k umeleckým zbierkam Moravskej galérie nájdete v publikácii Moravská národní galerie.

Všetky diela zo zbierok Moravskej galérie nájdete tu.

  Tweet