Slovenské kroje

168 diel  ·  lab.SNG  ·  06. 05. 2015

Téme ľudového odevu sa vo svojej tvorbe venuje pozoruhodné množstvo slovenských maliarov, grafikov a fotografov. Jej atraktívnosť je však pochopiteľná – slovenské kroje sú nielen často plné vizuálne zaujímavých detailov a pútavých farebných kombinácií, dávajú možnosť zdôrazniť ženskú krásu či idylické vidiecke prostredie. Z etnografického hľadiska sú ľudové odevy vhodným materiálom pre zobrazenie rozmanitosti regiónov a sociálnych vrstiev obyvateľstva.

Koncom 19. storočia mal aj následkom drobenia väčších regiónov na menšie slovenský kroj viac než 60 variantov a podvariantov, ktoré sa líšili v ornamentike, kompozícii, technikách výšivky, farebnosti, použitých tkanivách, čipkách, šnurovaní atď. Podobu kroja ovplyvňovali okrem náboženskej či triednej príslušnosti, účelu (pracovný, sviatočný, obradný...) a rodinného stavu (slobodné, vydaté, vdovy) aj módne trendy a dobové snahy o vytvorenie "národného odevu". Z túžby manifestovať národnú príslušnosť na ľudových oslavách vznikali pokusy o ikonický ženský aj mužský kroj, niekedy pomocou spájania prvkov z viacerých regiónov (Orava, Turiec, Liptov).

19. storočie prinieslo niekoľko módnych vĺn – rokokom inšpirované krinolíny, široké korzety s turnýrou, neskôr ostré farebné kontrasty textílií, dôraz na detailné výšivky, volány a čipky a napokon na prelome storočí nastúpil dekoratívny secesný štýl. Ľudový kroj bol ovplyvňovaný aj módou bohatých vrstiev, najmä prostredníctvom zamestnávania bežných ľudí na šľachtických dvoroch.

Jozef Theodor Mousson – Trh v Michalovciach, 1922, Galéria mesta Bratislavy

Jozef Theodor Mousson – Trh v Michalovciach, 1922, Galéria mesta Bratislavy

            Pre proces národného uvedomovania sa zohralo mimoriadne dôležitú úlohu usporiadanie samostatnej výstavy slovenských výšiviek v Turčianskom Sv. Martine v r. 1887, na vzniku ktorej sa podieľal aj fotograf Pavol Socháň. Oživila záujem o hmotnú kultúru slovenského národa, jeho štúdium, prenos motívov a ornamentov do iných prostredí a kontextov (bytové textílie) a medzi mestské obyvateľstvo.

            Na niektorých dielach v kolekcii vidno aj špecifiká ženského a mužského odevu – mužské oblečenie sa vyznačovalo prevažne účelnosťou a funkčnosťou, tmavšími a strohejšími farebnými kombináciami, zatiaľ čo ženské kroje pôsobili oveľa reprezentačnejšie, keďže mali byť aj odrazom spoločenského postavenia manželov ich nositeliek.

  Tweet