Utópia východného bloku

77 diel  ·  lab.SNG  ·  21. 08. 2015

Sovietský socializmus bol veľkým pokusom o kompletne racionálnu spoločnosť. Elektrifikácia a nové priemyselné technológie predstavovali na začiatku 20. storočia oslobodzujúcu silu, ktorá pracujúci ľud vyvedie z chudoby, negramotnosti a nerovnosti. Na prichádzajúci nový vek bolo však treba človeka pripraviť a od základu zmeniť.

Aj keď jadrom revolúcie boli bolševíci a proletári, technické zázemie budovania nového priemyselného sveta ovládali starí buržoázni experti. V medzivojnovom období začala krajina školiť stovky tisíc nových, ideologicky čistých inžinierov a po Stalinových čistkách nahradila buržoáznych expertov mladá generácia (Chruščov, Brežnev, Kosygin). Inžinieri si predstavovali budúcu spoločnosť ako dobre fungujúci a predvídateľný stroj, v ktorom občania tvoria jednotlivé súčiastky, správajúce sa racionálne a efektívne. Táto vízia položila základy pre projekt sociálneho inžinierstva – snahy prispôsobiť občana potrebám pokroku.

Ľudovít Fulla – Prvý máj, 1959, Slovenská národná galéria

Ľudovít Fulla – Prvý máj, 1959, Slovenská národná galéria

 

Nový svet komunizmu vyžadoval nového občana - silného, pracovitého, poriadkumilovného, bez kontraproduktívnych pudov, bez závisti, so zmyslom pre vyššiu spravodlivosť a život v kolektíve. Nový občan nechce byť excentrický, túžbu po jedinečnosti a prvenstve v ňom prebije oddanosť práci a zdieľanie spoločného ideálu budúcnosti.

Takúto racionálne fungujúcu spoločnosť by bolo možné centrálne riadiť a zásobovať surovinami, potravinami a produktami podľa štatistických ukazovateľov. Chaos dopytu a ponuky v novej mechanizovanej spoločnosti stratí význam. 

Jedným z ústredných propagandistických hesiel socialistického a normalizovaného Československa bol mier. Ideál mieru predstavoval pomyselný protiklad západného ideálu slobody, ktorá viedla k nerovnostiam a úpadku. Občania spoločne pomáhajú udržiavať "mier", hoci aj formou vojnovej produkcie.

Vedecký a pragmatický prístup k životu sa zdanlivo prejavoval aj v dôraze na zdravý životný štýl, telovýchovu, skromnosť, bezpečnosť, popretie spirituality či programovanie osobných a skupinových aktivít. Dopoludnia fyzická práca, popoludní duševná práca, spoločne v prospech záväzkov päťročnice. Smerovanie ku komunizmu bolo akýmsi pokusom o sociálnu umelú inteligenciu. Namiesto snahy prispôsobiť program komplexnosti ľudskej spoločnosti však prevládali sklony zjednodušiť človeka na úroveň elegantného algoritmu. Ekonóm Bryan Caplan označil sovietský režim za tzv. obrovský Cargo kult, nekoncepčne napodobňujúci vybrané vlastnosti vyspelých ekonomík, ako napríklad produkciu ocele. Tá bola istý čas posvätným merítkom úspechov socializmu.

Ľubomír Ďurček – Človek a jeho svet, 1978, Slovenská národná galéria

Ľubomír Ďurček – Človek a jeho svet, 1978, Slovenská národná galéria

 

Dekády technokratického prístupu k spoločnosti a "vedeckého svetonázoru" v praxi ukázali, že ľudské bytosti nemožno spoľahlivo naprogramovať a zarovnať, aspoň nie s vtedy dostupnými technológiami a "donucovacími prostriedkami". Pre hospodársku a spoločenskú stagnáciu, potláčanie ľudských práv a uzavretosť za Železnou oponou sa stupňovala občianska nespokojnosť a na sklonku 80. rokov sa komunistické režimy Východného bloku zosypali ako kocky domina.

Sovietský model tak prehral boj so západným "imperializmom". Ten obklopil svojich občanov možnosťami, lákadlami, podnetmi a rozptýlením, aby sa stali k systému loajálnymi dobrovoľne a bez donútenia. Symboly, hodnoty a mediálne obrazy tohto sveta spoza ostnatých drôtov sa v 90. rokoch prehnali krajinami bývalého Východného bloku ako prívalová vlna. Priniesli iné predstavy o indivíduu a spoločnosti, no v kombinácii so starými mentálnymi modelmi a medziľudskými vzťahmi vytvorili vlastné problémy, sklamania a výzvy. 

  Tweet