Umenie a šport

105 diel  ·  lab.SNG  ·  01. 10. 2015

Šport obsahuje množstvo situácií so špecifickými telesnými pózami, dramatickým napätím a silnými emóciami. Preto je atraktívnym námetom na figurálne kompozície, podobne ako klasické náboženské, pracovné, či bojové motívy. Zobrazenia športu často (po vzore starého umenia) ašpirujú na ideály kalokagatie, sebazdokonaľovania a ľudskej rovnosti. To sa niekedy prenieslo aj do politicky angažovanej tvorby, alebo naopak do vnímania športu ako ideologicky neutrálneho prostredia, vhodného na tvorivý únik. Komplikovaný moderný svet športu je taktiež možným terčom kritického zamyslenia sa nad jeho spoločenskými súvislosťami.

Viacero umeleckých osobností sa istú dobu aktívne venovalo športu (Angyal, Bazovský, Bártfay, Kállay, Chmel, Meliš), alebo sa zaujímalo o jeho výtvarný potenciál. V prípade niektorých sa táto záľuba pretavila aj do konkrétnych výtvarných diel. Významnú rolu zohrali športové námety v tvorbe Štefana Bednára - niektoré poňal reportážne, civilisticky až epicky, ale túto tému využil aj na karikatúru a ostrú sociálnu kritiku. Prostredie športových podujatí intenzívne skúmal počas študijného pobytu v Paríži v 30. rokoch (zúčastnil sa napr. konvoja Tour de France, o športe aj písal), ale sporadicky sa mu venoval aj v neskoršom období. Dôraz na gesto striedal s výrazným kolorizmom a jeho diela sú osobité a rozpoznateľné. V diele Bedricha Hoffstädtera predstavujú športové maľby a skice zo 40. rokov vrcholnú fázu tvorby. Autentický záujem o šport tento bývalý aktívny futbalista prejavil výtvarnými pokusmi o zobrazenie rôznych disciplín a ich atmosféry. V komornejších, interiérových športoch (šerm, zápasenie) možno vidieť takmer divadelné osvetlenie výjavu a teatrálne telesné gestá, v skupinových športoch zasa dôraz na kompozíciu (často pyramidálnu) a zobrazenie vrcholového momentu akcie. Športovú tému využíval Hoffstädter na skúmanie možností obrazu a jeho štruktúry.

Bedrich Hoffstädter - Šermiari, 1940 - 1945

Bedrich Hoffstädter - Šermiari, 1940 - 1945

 

Sibylla Greinerová venovala časť svojej tvorby téme pohybu, najmä tanca, gymnastiky a cirkusu. Kreslila obrazové spravodajstvo na letnej olympiáde 1960 v Ríme a zimnej v roku 1964 v Innsbrucku. Bývalý hokejový reprezentant Viliam Chmel sa témy športu dotkol v záverečných rokoch života. Hluchonemý maliar Ján Havrila dal svetu športového zápolenia hmlisté, sivomodré nostalgické nálady a akúsi skupinovú anonymnosť. V jeho podaní si možno všimnúť oddelenie aktívnej časti deja - športovci - od pasívnej - diváci, ktorým sa celá scéna iba mihá pred očami. Hypnotické op-artové maľby Petra Kalmana upriamujú namiesto figúr pozornosť na športové prostredia, ktoré pôsobia ozrutne a utopicky a nabádajú k zamysleniu sa nad ich vzťahom k prírode.

Juraj Meliš patrí k zakladateľom atletiky v Nových Zámkoch a venoval sa aj stolnému tenisu. Jeho konceptuálne diela sa športu dotýkajú skôr filozoficky, ale motív pohybu a dynamiky je v nich často prítomný. Július Koller poňal šport z rôznych uhlov pohľadu - niekedy ako podklad pre environment, námet na vtip, ale aj ako prostriedok na komentovanie kultúrnej situácie. Vnášal športovú akciu do výstavného priestoru, transformoval športové nástroje na symboly, zobrazoval princíp nekonečnej repetície (nielen v športe) alebo ukazoval šport ako (možno univerzálnu) formu komunikácie s vlastným potenciálom a obmedzeniami.  

Július Koller - Futbal, 1973

Július Koller - Futbal, 1973

 

Osobitnou kapitolou sú fotografické zábery reálnych športových podujatí, dokumentujúce ľudské výkony a emócie, alebo približujúce spektakulárnosť masových pretekov a Spartakiád. Na fotografiách MelušaKállaya, Lendela či Zubrického možno vidieť rôzne technické prístupy a vzdialenosti od športového deja. Šport v umení je však napokon nielen zápolením a cestou k víťazstvu, ale aj voľnočasovou aktivitou, oddychom a niekedy útočiskom pred každodennosťou.

Téme športu v slovenskom výtvarnom umení sa podrobne venovala výstava v Slovenskej národnej galérii v roku 1990.

  Tweet