Portréty Habsburgovcov v zbierkach GMB

40 diel  ·  Jana Luková, Martina Vyskupová  ·  13. 10. 2015

Panovnícky portrét mal za úlohu reprezentovať legitímnosť moci jednotlivca a tradíciu, z ktorej sa odvodzovala. Poslaním umelcov bolo prostredníctvom tohto žánru zdôrazniť vladárovu výnimočnosť a politickú moc, v prípade portrétnych galérií prezentovať celý rod a jeho historickú kontinuitu. Galéria mesta Bratislavy, ktorá vo svojej činnosti nadviazala na obsah a tradíciu výtvarnej zbierky Múzea mesta Bratislavy, dnes spravuje kolekciu panovníckych portrétov vytvorených priamo pre potreby oficiálnych reprezentačných priestorov mesta alebo získaných z miestneho prostredia, napr. z majetku náboženských rádov, šľachty alebo mešťanov. Netreba azda pripomínať, že Bratislava bola od roku 1536 hlavným mestom Uhorského kráľovstva a jedným z korunovačných miest uhorských kráľov a kráľovien. Sídlo tu mal aj uhorský prímas, ktorý na svojom dvore zamestnával vlastných umelcov, a objednávateľmi umeleckých predmetov boli aj viacerí príslušníci habsbursko-lotrinského rodu. 

V galerijnej zbierke maľby a sochy vynikajú najmä maliarske portréty v nadživotnej veľkosti a v rôznych typológiách habsburskej reprezentácie, ktoré pôvodne tvorili výzdobu rôznych priestorov radničných budov. Niektoré sú dnes súčasťou výzdoby Primaciálneho paláca. Najstaršia je podobizeň cisára Karola VI. z roku 1728, pripisovaná Jánovi Jakubovi Maternovi. Autorom portrétu Márie Terézie ako uhorskej kráľovnej, ktorý si v roku 1742 objednala tunajšia mestská rada, a pravdepodobne aj portrétu cisára Jozefa II. z obdobia okolo roku 1770 je Daniel Schmidely. Cisára Františka I. v ornáte rytiera kráľovského uhorského rádu sv. Štefana zobrazil Karol Steinacker v roku 1832, jeho bustu v antikizujúcom štýle od Josefa Kliebera darovala mestu cisárska rodina na pamiatku napoleonských udalostí. Najpočetnejšie je v zbierke zastúpený panovník František Jozef I., či už je to jeho portrét z roku 1852 ako mladého nástupníka trónu od Karola Pálmaia, alebo diela zo začiatku 20. storočia od bratislavského rodáka Kornela Spányika.                                                                                         

V rámci zbierky kresby a grafiky tvoria významnú časť grafické podobizne príslušníkov habsburského rodu od 17. do začiatku 20. storočia. Súbor zahŕňa solitérne grafické diela, listy, ktoré boli súčasťou rozličných cyklov, ako aj niekoľko tlačí, ktoré sa nachádzajú v publikáciách. K výraznejším dielam zo 17. a 18. storočia patria svojim kvalitným spracovaním a výpravnou formou rytiny s alegorickými námetmi. Spomenúť možno portrét Rudolfa II. od flámskeho umelca pôsobiaceho na pražskom dvore Aegidia II. Sadelera, portrét Márie Terézie od rakúskeho rytca Martina Tyroffa či portrét arcivojvodu Jozefa (II.) od nemeckého umelca Johanna Daniela Herza (Hertza) st. Výnimočné sú aj korunovačné podobizne niektorých panovníkov, napríklad Jozefa I. od nemeckého autora Johanna Ulricha Kraussa. K pôsobivým prácam patria ilustrácie z publikácie Mausoleum Potentissimorum ac Gloriosissimorum Regni Apostolici Regum […] z roku 1664, ktorá vznikla vďaka uhorskému šľachticovi a mecénovi Františkovi Nádasdymu. Veľkú časť súboru predstavujú litografie z 19. storočia, kedy bola tato technika veľmi obľúbená vďaka svojmu výtvarnému výrazu pripomínajúcemu kresbovú modeláciu a ľahšej reprodukovateľnosti.

Vybrané portréty Habsburgovcov zo zbierky Galérie mesta Bratislavy si do 17. novembra 2015 môžete pozrieť v rámci výstavy Portréty príslušníkov habsburského a habsbursko-lotrinského rodu v zbierkach Galérie mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci na Františkánskom námestí 11.

  Tweet