Výtvarné experimenty s rôznym prístupom k spôsobu zobrazovania neskončili s nástupom avantgardného umenia. Po druhej svetovej vojne sa mnoho umelcov priklonilo k abstraktnému prejavu. A nefiguratívne zobrazenie naplno rozvinulo svoj expresívny potenciál predovšetkým v experimentovaní s farbou a jej výrazom. No táto vizuálna rovina väčšine autorov nestačila. A tak presunuli záujem aj na ďalší rozmer výtvarných diel – štruktúru povrchu.

Tento článok je doplnený kolekciou diel s názvom Informel

Tento trend takpovediac prerástol do nového umeleckého smeru titulovaného rôznymi pomenovaniami – art autre, informel či štrukturálna abstrakcia. Práve pojem štrukturálna abstrakcia asi najvýstižnejšie objasňuje umelecké snahy, ktoré idú za hranice vizuálneho vnímania a vyvolávajú túžbu po hmatovom zážitku. Štrukturálne experimenty sa koncentrovali najmä v krajinách západnej Európy a za priekopníkov informelu bývajú považovaní francúzsky maliar Jean Fautrier a nemecký umelec Wolfgang Schulze (Wols). Na ich tvorbu o čosi neskôr odkazujú aj slovenskí umelci, najmä Marián Čunderlík.

Marián Čunderlík - Zrkadlo VI., 1962, Slovenská národná galéria, SNG

Marián Čunderlík - Zrkadlo VI., 1962, Slovenská národná galéria, SNG

Na domácej scéne sa štrukturálna abstrakcia po prvýkrát verejnosti predstavila na sérii spočiatku neoficiálnych výstav v 60. rokoch minulého storočia nazvaných Konfrontácie. Tu viacerí umelci predstavili hneď niekoľko postojov voči štruktúre povrchu maľby, ale aj prácu s rôznymi materiálmi. Prvé experimenty so štruktúrou povrchu maliarskych diel boli pomerne jednoduché. Farba bola na podklad nanášaná v hrubších vrstvách tak, že sa viac-menej vytvoril akýsi reliéf. Do hrubšej vrstvy sa potom vyrývalo, škrabalo, prípadne sa ešte pred zaschnutím hnietla. No veľmi rýchlo sa farba nahradila inými (ne)maliarskymi materiálmi, ktoré prácu s povrchom obrazu ešte ozvláštnili. Používa sa napríklad sadra, piesok, asfalt a pod. Tieto materiály sa pri ďalšom spracovaní vždy inak správajú, môžu slúžiť aj ako podklad pre maľbu, no v zásade majú spoločný výraz. Akoby nenáležali svetu vysokého umenia, no autor v nich vidí istú krásu či pôvab.

Informel teda do značnej miery pracuje s estetikou škaredého. Integrovanie rôznych materiálov, ktoré boli neraz plastické, zase predurčilo jeho prerastenie aj do sochárskej tvorby. Štrukturálna abstrakcia tak zbúrala hranice medzi umeleckými druhmi, narušila tradičné vnímanie vizuálneho umenia a poukázala na estetické vlastnosti neumeleckých materiálov.

Mira Haberernová - Portrét VIII., 1966, Slovenská národná galéria, SNG

Mira Haberernová - Portrét VIII., 1966, Slovenská národná galéria, SNG


Výtvarné aktivity

Prírodné nánosy

Rozhliadnite sa po školskom dvore a nájdite dve protikladné miesta: kde je podľa vás „čisto“ a kde je naopak veľa prírodnín. Papier natrite lepidlom a lepkavou časťou prikladajte na miesta s rôznymi povrchmi. Na papier sa tak budú nalepovať rôzne čiastočky a vznikne materiálový obraz. Dokončiť ho možno farebným sprejom.

Jozef Mužila - PF 2006, 2005, Oravská galéria, OGD

Jozef Mužila - PF 2006, 2005, Oravská galéria, OGD

 

Olejový akvarel

Voda a olej sú dve nespojiteľné tekutiny, navzájom sa odpudzujú. Výkres nastriekajte vodou, následne vodovými farbami. Do farebných škvŕn kvapkaním alebo striekaním naneste olej. Pozorujte, ako tekutiny na seba pôsobia. Neskôr môžete na zvýraznenie farby použiť tuš. V experimentoch môžete pokračovať: najprv naliať olej a potom farbu, prípadne s pomocou tušu vytvárať monochromatické štruktúry, alebo po zaschnutí vrstviť na seba ďalšie farebné škvrny.

Hlinená monotypia

Z hliny si každý vyvaľká plát vo veľkosti výkresu. Povrch niekoľkokrát namočte vodou, ideálne striekaním. Hlina postupne zmäkne. Do povrchu vytvárajte štruktúry rôznymi nástrojmi, napr. suchým širokým štetec, plastovým príborom, pokrčeným papierom. Keď máte hotovú štruktúru, opäť hlinu navlhčite a naneste na ňu vodové farby. Následne odtláčajte na výkres. Hlinený podklad môžete meniť , dopĺňať štruktúry aj farebné vrstvy.

Marián Čunderlík - Kruhy I., 1963, Slovenská národná galéria, SNG

Marián Čunderlík - Kruhy I., 1963, Slovenská národná galéria, SNG

 

Penová maľba

V nádobe s trochou vody zmiešajte farebnú temperu. Pridajte saponát a vyšľahajte zmes do hustej farebnej peny. V každej nádobe môžete vytvoriť inak farebnú penu. Klaďte obláčiky peny na rôzne druhy papiera či textílií. Pozorujte, ako pena postupne vyprcháva a farebná voda sa vpíja do povrchu. Na každom povrchu zanechá inú stopu.

Škrobové obrazy

Podľa potreby rozmiešajte škrob s vodou na pastu a vmiešajte doň temperovú farbu (je dobré, ak sa škrobový prášok trochu napučí, alebo tekutý škrob chvíľu postojí). Takúto pastu naneste v rovnomernej vrstve na výkres a nechajte chvíľku zaschnúť (ale nie celkom). Vidličkou alebo hrebeňom kreslite do pasty rôzne línie, vlny, tvary. V paste zanechajú brázdy a vytvoria zaujímavý povrch. Na výkrese môžete kombinovať rôznofarebné plochy s rôznym typom línií.

Milan Paštéka - Pokoj, 1988, Slovenská národná galéria, SNG

Milan Paštéka - Pokoj, 1988, Slovenská národná galéria, SNG


Titulný obrázok: Igor Minárik - Bez Názvu, 1985–1986, Slovenská národná galéria, SNG

Spracovalo Oddelenie galerijnej pedagogiky SNG